Keď s nami tancujú naše orgány
Málokto z tanečníkov a ľudí, ktorí sa venujú ľudskému telu, pozná telo skutočne. Málokto vie, že napríklad podporovaním obličiek/ledvin môžeme dosiahnuť lepšiu fyzickú výkonnosť alebo si zabezpečiť dobrý stav kĺbov a kostí; že pokiaľ si posilníme pečeň/játra, naše šľachy budú pružné i pevné, alebo že nadmerným fyzickým vyčerpaním môže dôjsť k vyčerpaniu kvalitatívnej zložky krvi, čoho následkom môžu byť aj depresie. Princípy čínskej medicíny sú nekonečnou studnicou takýchto informácií a súvislostí, ktoré nám môžu pomáhať udržiavať zdravie čo najdlhšie, a tým skvalitňovať život a tešiť sa aj s tanca. Ponúkame vám rozhovor so Zunou o spolupráci orgánov s našim pohybom.
Zuna, prinášaš tanečníkom koncept komplexného prepojenia pohybu s princípmi čínskej medicíny. Prečo práve taoistická filozofia a jej súčasť – čínska medicína? Pretože je nesmierne logická, praktická, overená tisícročiami a na vlastnej skúsenosti mám jej princípy potvrdené. Jednou zo silných stránok čínskej medicíny je domnienka, že skutočného zdravia je možné dosiahnuť len vtedy, keď je náš vnútorný mikrokozmos v harmonickej rovnováhe s vonkajším makrokozmom. V akupunktúre sa napríklad v každom ročnom období používajú iné body. Čínska dietetika, teda veda o stravovaní, prispôsobuje to, čo máme na tanieri tomu, aké sú poveternostné podmienky v danom ročnom období, ale aj tomu, čo je vlastne v danom ročnom období dostupné. Liečba, ale aj prevencia sa prispôsobujú konkrétnemu jedincovi tak, aby bol on, so svojou špecifickou konštitúciou a kondíciou v rovnováhe s celým vonkajším vesmírom. Tejto rovnováhy je možné dosiahnuť porozumením prúdenia energie čchi, vzťahu medzi tzv. jin – jangom a pochopením vzájomného pôsobenia medzi piatimi premenami energie (päť elementov). Z mojej skúsenosti môžem tvrdiť, že je všetko ľahko a veľmi účinne aplikovateľné v tanečnej praxi.
Keď mala naša kolegyňa pred časom na skúške úraz a skončili sme na ortopédii s diagnózou „nadtrhnuté šľachy“, okomentovala si to tým, že si bude musieť dať do poriadku pečeň/játra. Nechápavo na teba pozerala a povedala: “Pečeň? Veď ja nepijem.“ Ja som tiež nerozumela ako to myslíš. Jej poznámke som sa pousmiala, no zároveň som si uvedomila, aké je alarmujúce, že ľudia, ktorí s telom dennodenne pracujú, vedia o ňom tak málo, alebo majú o ňom v povedomí tak zúžené súvislosti. Pečeň/játra nám pomôže zregenerovať šľachy rýchlejšie. Naše obličky/ledviny vyživujú kosti, majú zároveň na starosti aj stav chrupaviek, kĺbov, kĺbovej tekutiny, medzistavcových platničiek, kostnej drene/morku, miechy. Slezina má na starosti svalovú hmotu a tým aj celkový tvar nášho tela. Pečeň/játra svojou čchi vyživuje šľachy a väzy. Keďže svaly sú na kosti upevnené šľachami, kvalita šliach ovplyvňuje aj pohyb svalov. Pečeň má teda na starosti aj svalovú výkonnosť a vytrvalosť. Srdce zodpovedá sa stav našich ciev, ktorými prúdi krv a prostredníctvom nej výživa do celého tela. Spolupodieľa sa aj na potení – teda chladení povrchu nášho organizmu počas pohybového výkonu a na odvádzaní škodlivín prostredníctvom potu z tela von. Energia pľúc, okrem iného, vyživuje našu pokožku. Tá má podiel na vylučovaní škodlivín z tela, ale aj na ochranu svalstva pod ňou. Pľúca zároveň neustále prijímajú vzduch, vďaka čomu dodávajú telu potrebný kyslík, ktorého pri pohybových aktivitách potrebujeme viac. Zároveň odvádzajú spotrebovaný kysličník uhličitý, aby nedošlo k vnútornej otrave. Všetky tieto orgány s nami teda spolupracujú aj pri našich pohybových aktivitách. Na ich dobrom stave závisí to, ako sa cíti naše telo, ale aj duša v ňom.
To sa dosť líši od nášho bežného uvažovania o orgánoch. Čím sa hlavne líši „západný“ orgánový systém od toho „čínskeho“?
V západnom poňatí orgánového systému je každý z orgánov samostatnou jednotkou. Dá sa vyoperovať, implantovať, no moc sa už nezaoberáme tým, čo nastane v tele po tom. Čínska medicína vníma orgány z iného uhľa pohľadu. Na základe dlhodobých pozorovaní tela, jeho procesov, cyklov a tendencií, dospeli taoistickí lekári k poznatku, že náš orgánový systém je prirodzene vytvorený tak, aby spoločne fungoval ako dobre usporiadané zoskupenie. Zoskupenie, kde každý člen je za niečo zodpovedný, ale zároveň je celok - ľudský organizmus, založený na vzájomnej spolupráci medzi nimi.
Tým pádom orgány spolupracujú aj na našom pohybe a na našom tanci! Nie sú to len zabúdané orgány niekde v hĺbke tela. Presne tak. Každý z orgánov má na starosti určité štruktúry tela, ktoré tanečník bezprostredne používa, a bez ktorých by sa tanec jednoducho nemohol fyzicky realizovať. Sú to kosti, kĺby, šľachy, pokožka, svaly, ale aj distribúcia krvi (teda výživy) cievami do celého tela, a rôzne úrovne distribúcie energie pri pohybe. Týmto spôsobom sa nášho pohybu zúčastňuje nielen to, čo je pri ňom evidentne vidno, ale aj vnútorné orgány, ktoré sú skryté. Je preto pre tanečníka dôležité ovládať aspoň základné súvislosti, pretože ak si napríklad natiahne šľachu, tak na základe týchto informácií vie, ako môže sám prispieť k rýchlejšej regenerácii šľachy a k jej vyživovaniu. Znamená to aj, že ak má tanečník napríklad slabšie obličky/ledviny, a má to prípadne aj diagnostikované západnou medicínou, dokáže sa cez znalosti o obličkách/ledvinách viac orientovať vo svojich možnostiach. Bude vedieť, že si v tejto fyzickej kondícii nemôže dovoliť svoje telo vystavovať takému fyzickému vyťaženiu ako tanečník, ktorý má energiu obličiek/ledvin v lepšom stave. Neznamená to, že nemôže tancovať, ale môže si nájsť iný spôsob používania svojho tela a tým možno vo svojich možnostiach objaví čosi, čo by pri bežnom používaní tela neobjavil. Cez znalosti orgánovej „logiky“ máme možnosť naučiť sa rešpektovať svoje vlastné telo a eliminovať jeho nadmerné opotrebovanie.
Akým mechanizmom orgány vyživujú spomínané štruktúry a časti nášho tela? Všetko v tele je založené na cirkulácii energie, ktorú taoisti nazývajú „čchi“. Táto energia telom putuje, vyživuje ho energeticky a zároveň ho prepája navzájom. Prepája hlavu s trupom a nohami, rukami; prednú stranu so zadnou, vnútro s vonkajškom a pod. Energia čchi sa do tela dostáva niekoľkými cestami. Prvou je vklad našich rodičov, ktorí nám časť svojej energie dali pri počatí. Po narodení čchi prijímame potravou, vzduchom, svetlom, zdravými medziľudskými vzťahmi, i tým, čo nás baví a obohacuje. Čchi v tele putuje daným systémom meridiánov. Zasahuje všade, od periférií (prsty, nechty, vlasy, apod.), cez cesty končatinami a trupom, až po najhlbšie štruktúry ( krv, kostná dreň/morek, a pod). V oblasti trupu sa čchi zhmotňuje do formy orgánu. Jedná sa len o hustejšie zoskupenie atómov k tomu, aby sa z energie vytvorili orgány. V kontexte čínskej medicíny orgán nie je len anatomickou záležitosťou. Je akousi centrálou, ktorá registruje potreby organizmu, jeho príjmy vo forme potravy, vody, vzduchu, a následne možné výdaje čchi pre naše dennodenné metabolické činnosti, ale aj činnosti, ktoré vedome vykonávame. Čchi prináša centrále (orgánu) informácie o tom, v akom stave sú rôzne časti tela, tkanivá a štruktúry, ktoré s meridiánom súvisia, a ktoré prináležia danému orgánu. Z orgánu je čchi vysielaná do tela a jeho jednotlivých štruktúr a častí, aby ich vyživila. Čchi orgánu je teda stelesnená v jeho tvare, ale viaže sa aj k jeho funkcii a vplyvu na ostatné časti tela. Moderné výskumy dokázali, že každý orgán vibruje na iných frekvenciách. A frekvencie sú cesty k tomu, aby orgán mohol mať vplyv na ostatné časti a štruktúry tela. Tie prosto s nimi frekvenčne súhlasia. Ak je človek zdravý, jeho vnútorné orgány vibrujú na potrebných frekvenciách, pracujú dobre a udržujú si medzi sebou harmonický vzťah. Ak je činnosť jedného orgánu nadmerná alebo znížená, frekvencia sa zmení, už nezodpovedá „pôvodnému plánu“ a ak sa tento stav neprivedie späť do rovnováhy, výsledkom bude choroba.
Keď je teda problém napríklad s chrupavkami alebo s platničkami, treba sa zamerať na orgán, ktorý ich má na starosti? Presne tak. Keď sa v kontexte čínskej medicíny hovorí o nejakom orgáne, napr. o obličkách, nemyslí sa tým len na samotné obličky, ale na „čchi obličiek/ledvin“ s celým okruhom funkcií, ktorý majú obličky na starosti. Taoistické myslenie je komplexné a ani v orgánovom systéme tu nejde o nejakú samostatnú jednotku, ale o celý funkčný systém. Takže z „čínsko-medicínskeho myslenia“ by sme napríklad slovo „obličky/ledviny“, či súslovie „obličková čchi/ledvinová čchi“ preložili ako „celok a jeho funkcie pre obličky/ledviny, močový mechúr, kosti, kĺby, chrupavky, zuby, chrbticu/páteř, moč, vlasy, uši, sluch, uši, prenatálnu esenciu, schopnosť rozmnožovania, strach, vôľu žiť, vnútornú múdrosť“. Znamená to, že ak je podľa čínskej medicíny oslabený okruh obličiek, nemyslia sa tým len samotné obličky, ktoré by sa dali operáciou napraviť, aby sa eliminovali problémy. Strach alebo vôľa žiť sa v skutku vyoperovať nedajú. Práve naopak, treba pracovať s celým okruhom. Ak má napríklad problém samotný orgán – obličky/ledviny, tak práca na porozumení a eliminácii strachu, alebo nevystavovanie uší nadmernému chladu či hluku, určite obličkám/ledvinám pomôže. Hovoríme im teda „orgánové funkčné okruhy“.
Zdalo by sa, že stav orgánov nemôžeme mať pod kontrolou, pretože sú skryté v hĺbke nášho tela. Je to ale úplne naopak, nebo nie? Áno, v podstate možno zistiť veľmi rýchlo, že sa z nejakým orgánom niečo deje, že nie je v harmónii. Taoisti si dlhodobým pozorovaním všimli určité konkrétne prepojenia medzi vnútrom tela a jeho povrchom. Vypozorovali napríklad, že každý náš zmyslový orgán je prepojený s určitým vnútorným orgánom, dokonca aj že každý náš otvor (oči, uši, ústa, nos a pod.), ale aj rôzne časti tela na perifériách (nechty, chlpy, vlasy, pod.) sú pod dohľadom určitého orgánu. Znamená to, že stav týchto častí tela nám môže hlásiť určitú nerovnováhu v orgánovom systéme a naopak, dobrý stav vnútorných orgánov ovplyvní dobrý stav týchto povrchových častí. Stav obličiek/ledvin je rozpoznateľný na vlasoch, stav pečene/jater podľa nechtov, srdce sa zobrazuje na stave pleti tváre, slezina na farbe pier a pľúca na stave pokožky a ochlpenia. Vypozorovali aj to, že uši a sluch podliehajú energii obličiek, oči a zrak má na starosti pečeň/játra, jazyk a reč prináležia srdcu, ústa a chuť sú pod dohľadom sleziny; a za nos a čuch zodpovedajú pľúca.
Rozpracované sú dôkladné diagnostické závery, podľa ktorých nám rôzne časti tela vedia podať informácie o stave orgánov. Tie úplne najmarkantnejšie signály je možné spozorovať rýchlo, pri obyčajnom rozhovore s nejakým človekom na jeho tvári alebo pri pohľade na samých seba v zrkadle. Kruhy pod očami svedčia o únave obličiek/ledvin, vráska medzi obočím o napätí v pečeni/játrech, dolná pera hlási stav hrubého čreva, horná stav žalúdka a podobne. Aj tón reči, či intenzita hlasu veľa prezradia, dokonca aj zápach človeka, i keď, alebo možno práve pre to, že je prekrývaný parfumom. Telo je proste mapa. Dôkladne sa v nej vedia orientovať majstri – lekári a liečitelia. Poskytujú im informácie, ktoré potrebujú pre stanovenie diagnózy a liečby. Bežnému človeku môže táto mapa nahlásiť, že sa niečo deje a povzbudiť v ňom svoju vlastnú zodpovednosť za to, aby to šiel so skúseným odborníkom riešiť včas.
V súvislosti s okruhom pre obličky/ledviny si do zoznamu zahrnula aj strach a chuť žiť, teda psychiku. Súvisia orgány tiež s psychikou?
Do každého funkčného okruhu samozrejme spadá aj psychika. Každá emócia, psychická pohnútka, či tendencia uvažovania sú pridružené nejakému orgánu a okruhu, s ktorým súvisí. Čínska medicína má detailne rozpracované pochopenie prieniku emočného sveta človeka do stavu jeho orgánov. A naopak, podľa čínskej medicíny kondícia organov výrazne ovplyvňuje emočné prežívanie. Rovnako ani meridián nie je spojený len s orgánom ako takým. Napríklad hrubé črevo sa stará o vylučovanie zvyškov trávenia. Na emocionálnej úrovni je spojené so stratou, rozchodom, schopnosťou oprostiť sa od problémov, atď. Dotyčný pacient môže mať problémy so zápchou, ale rovnako aj veľké finančné výdavky môžu hrubé črevo ovplyvniť. Meridiánom žalúdka môžeme zharmonizovať samotný žalúdok, ale pomôžeme ním aj človeku „rozhádzanému“, nekoncentrovanému, človeku, ktorý sa potrebuje uzemniť. Alebo človeku, ktorý nedokáže stráviť názory či správanie niekoho druhého, tak povediac mu niekto druhý „leží v žalúdku“. S psychikou sa mi spája aj niečo iné než len klasické emócie. Vnímam to tak, že psychika je spojená tiež s našim vnútorným naladením, teda aj s našou tvorivosťou. Čo na to hovoria tvoje výskumy pri vedení workshopov a písaní knihy?
Rozhodne je to tak a je to nesmierne fascinujúca téma. Celostný prístup čínskej medicíny súdi, že duševné pochody, vedomie a myslenie sú zrkadlom fyziologických činností orgánov. Podľa čínskej filozofie človek disponuje „súborom piatich duší“, resp. aspektov duše, ktoré riadia jeho celkový fyzický a duševný život. Každá z týchto duší sídli v jednom z našich životne najdôležitejších orgánov a má na starosti prepojenie jeho fyzickej zložky s psychikou. Stav konkrétnej duše ovplyvňuje stav daného orgánu a naopak. Srdce uchováva ducha Šen, zjednodušene povedané našu myseľ, vedomie, naše vyžarovanie, charizmu. Pľúca uchovávajú dušu Pcho, tzv. senzitívnu, či telesnú dušu. Pečeň/játra uchováva spirituálnu dušu Chun, základ nášho napredovania a tvorivosti; slezina uchováva princíp mentálnych pochodov – aspekt duše Ji a v obličkách sídli duša Dž – naša vôľa.
Celej tejto skupine však velí duša Šen, ktorá sídli v srdci. Šen je pre nás prepojením sa s univerzom a napojením sa na zdroj, z ktorého pochádzame. Šen je tým, čo nás robí človekom. Je to naše vedomie, ktoré umožňuje vnímať emócie. Duch Chun pečene/jater prináša do mysle všemožné nápady a vízie. Tento aspekt duše je pre našu tvorivosť určujúci, predstavuje svet duševna. Jeho základnou vlastnosťou je prenikanie, duševné „cestovanie“, teda pohyb našej psyché mnohými smermi - pohyby duše von z tela napríklad vo sne, pohyby smerom k ostatným ľuďom a budovaniu vzťahov s nimi, pohyby psyché súvisiace s našimi plánmi, projektmi, ideami, životnými snami, kreativitou. Duša Chun je iný stupeň vedomia, nedrží sa moc racionálneho vedomia, je viac prepojená s intuíciou a inšpiráciou. Je zodpovedná aj za náš spánok a normálne množstvo snov. Aspekt duše Pcho, sídliaci v pľúcach, je naopak najviac spojený s fyzickou stránkou človeka. Vďaka nemu si naše telo dokáže zapamätať rôzne pohybové vzorce. Keď sa napríklad učíme plávať, vďaka Pcho si naše telo zapamätá plávanie na celý život. Súvisí teda aj s našou pohybovou pamäťou v tanci. Aspekt Ji, sídliaci v slezine, má zase na starosti našu identitu, do istej miery formuje naše ego a kontroluje jeho normálne rozmery. Duša Dž obličiek/ledvin súvisí s našou vôľou žiť a žiť ho naplno, teda aj završovať svoje poslanie. V bežnom živote sa prakticky realizuje pri potrebe dokončovať začaté, teda napríklad v tvorbe, či štúdiu s vôľou a potrebou dokončovať veci do konca. V tanečnom kontexte má kvalita každej duše veľké opodstatnenie.
Ďakujem za rozšírenie obzorov.
Rozhovor vychádza aj v časopise PamPam 1/2017, občasníku scénického tanca, ktorý vrelo odporúčame.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (tento článok, ako súčasť výskumu podporeného fondom v prvej polovici roku 2017 a cestu do Číny v roku 2016).
S podporou Ministerstva Kultury české republiky.
