TAOISTICKÁ CESTA UDRŽIAVANIA ZDRAVIA

Tematikou zdravia tanečníkov sa zaoberám už niekoľko rokov. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Lebo sama tancujem a chcem tak konať do konca života, a jednoducho aj preto, že keď nie je zdravie, nie je ani tanec. Tanec a zdravie sú fenomény, ktoré stoja tak tesne vedľa seba a tak silno sa ovplyvňujú, že sa jednoducho nedajú prehliadať. Sú to veční spoločníci, zo všetkých druhov umení sa najviac ovplyvňujú práve v tanečnom. Nezaujímajú ma mastičky na boľavé kolená, liečba vytknutých členkov a zlomených kostí či zaseknuté krčné chrbtice a odchod do dôchodku v tridsaťpäťke. Zaujíma ma, ako tomu všetkému predchádzať.

Tanec je jedinečný v tom zmysle, že vyžaduje od ľudského tela nezvyklé extrémy. Profesionálny tanečník musí byť atlétom i umelcom zároveň, robí v podstate vrcholový šport, no zároveň sa od neho na javisku očakáva „striptíz jeho duše“. Je to skutočný extrém, no všetkých nás napĺňa. Preto sa mu venujeme s plným nasadením, svoje telo trénujeme, aby sa dokázalo hýbať tak, ako si predstavujeme my alebo učiteľ či choreograf. Pri tom často prekračujeme hranice vlastných možností a od tela vyžadujeme veľmi veľké energetické výdavky. To by bolo všetko v poriadku, keby sme to činili vedome a keby sme vedeli, ako tieto výdavky opäť vyrovnať.

Tanečná profesia priam závisí od nášho zdravia. Na jednej strane máme pružné, štíhle, vypracované a pekne sa hýbajúce telo, ktoré nám závidia všetky „boľavé chrbtice“ tých, čo celé dni sedia v kanceláriách za počítačmi. Na druhej strane nám tanec zo zdravia uberá – vyčerpáva ho a ničí fyzické štruktúry tela. Je to fakt, ktorý sa nedá zmeniť. Fyzická námaha je vždy siahanie do hlbokých rezerv energie a pokiaľ nevieme, ako tieto rezervy opäť naplniť, ako tancovať bez nadmerného fyzického opotrebovania, skôr či neskôr sa to odrazí na našej vitalite, fyzických výkonoch, psychickom rozpoložení – jednoducho na našom zdraví. Ak teda nerešpektujeme určité zákony prírody a tancom príliš drancujeme svoje zdravie, môžeme si úplne vyčerpať zásoby energie, telo si úplne zničiť, a následkom toho „zabaliť“ tanečnú kariéru. Chceme to?

Ľudské telo – naša alfa

Čo ak raz telo bude zničené, ale duša ešte bude chcieť tancovať? Telo máme na to, aby sme ho používali. Máme ho však aj na to, aby sme mu rozumeli. Žiť s ním v symbióze by malo byť záujmom každého človeka a pre tanečníka to platí niekoľkonásobne. Ľudské telo je primárnym nástrojom každého tanečníka, preto je nesmierne dôležité, aby bol každý z nás do štúdia tela zasvätený. Tak ako automechanik musí poznať všetky súčiastky auta, aby ho mohol opraviť, aj tanečník musí poznať všetky časti svojho tela, ich funkcie a súvislosti. Prečo? Je to otázkou „vybavenia“ vlastnej vnútornej múdrosti a harmónie, čo nám v praktickej rovine prináša hneď niekoľko výhod. Anatomické znalosti, v prípade tanečníkov zamerané v prvom rade na pohybový systém (kostrový, kĺbový a svalový), nám pomáhajú lepšie rozumieť svojmu telu, pohybu v ňom a pohybu s ním. Vieme jednotlivé časti tela lokalizovať, a tak ich pri tanci používať plnšie a vedomejšie, teda korektným a zdravším spôsobom. Vieme svoje telo uvoľniť, odstrániť prebytočné svalové napätie, čím ušetríme vlastnú energiu a použijeme ju pri tanci na niečo podstatnejšie. Keď vieme, čo s čím v tele súvisí a ako sa navzájom ovplyvňuje, sme schopní sa vyhnúť mnohým zbytočným úrazom a zároveň si šetriť vlastnú energiu.

S anatomickými znalosťami súvisí aj objavovanie nových pohybových možností nášho tela. Tanečníci vďaka znalostiam anatómie skutočne objavujú nové telo a nové pohybové schopnosti. Tí, ktorí boli zasvätení do anatómie pohybu (cestou ideokinézy, BMC, anatómie v pohybe a pod.), sú schopní rýchlejšie a jasnejšie pochopiť, čo od nich učiteľ či choreograf chce, a tým pohyb tela jednoduchšie doviesť k náprave. Dokážu sami prísť na to, prečo nastáva v tej-ktorej časti tela napätie a bolesť. Ľahko si uvedomia zlé pohybové návyky získané doterajším používaním tela a sú schopní ich po určitom čase a námahe „preprogramovať“.

Energia – naša omega

V tomto seriáli sa chcem zaoberať energetickými zdravotnými súvislosťami, ktoré sú, samozrejme, prepojené aj s fyzickou zložkou tela a fyzickou stránkou tanca. Podkladom mojich úvah budú poznatky z čínskej medicíny, resp. z celkového konceptu udržiavania zdravia podľa taoistickej filozofie, ktorej súčasťou je čínska medicína. Postupne vás budem zasväcovať do sveta vesmírnych zákonitostí, do logiky prirodzených premien energie v tele súvisiacich s vývojom energie počas roka, do energetického systému prepojenia činnosti orgánov s jednotlivými štruktúrami tela. Málokto z tanečníkov totiž vie, že podporovaním obličiek dosiahne lepšiu fyzickú výkonnosť alebo si zabezpečí dobrý stav kĺbov a kostí, že ak posilní pečeň, jeho šľachy budú rozkvitať pružnosťou, že nadmerným fyzickým vyčerpaním môže dôjsť k vyčerpaniu kvalitatívnej zložky krvi, čoho následkom môžu byť depresie, atď. Posnažím sa ukázať vám, že keď sa tieto poznatky naučíme akceptovať a používať vo svojom živote, môžu sa stať nekonečnou studnicou informácií o tom, ako zdravie udržiavať čo najdlhšie, a tak si spríjemňovať život dobrým zdravotným stavom. To nám v neposlednom rade pomôže predĺžiť aj tanečnú kariéru.

Signály nášho tela

Nie je možné, aby sme boli stále zdraví. Chcieť byť iba zdravý a prehnane sa o to snažiť nie je prirodzené. To, že občas ochorieme alebo sa zraníme, netreba chápať iba negatívne. Je to výborná spätná väzba. Naučili sme sa však báť sa chorôb a bolesti, vnímame ich ako nepriateľov. Ak sa zraníme alebo ochorieme, chceme v momente vyzdravieť, pretože tento stav nás obťažuje a nepátrame po jeho hlbšej príčine, z ktorej sa môžeme veľmi poučiť. Chceme, aby nám niekto rýchlo pomohol, dal nám masáž alebo nejaké tabletky, ktoré problém odstránia. Lenže aj zranenie si treba vychutnať, keď už prišlo. Neprichádza len tak, aj keď si myslíme, že to bola chyba niekoho iného alebo jednoducho neovplyvniteľná náhoda. Ozdravný proces je výborným učiteľom, ktorý nás posunie vždy trochu ďalej v našom vývoji.

Spoločnosť, v ktorej žijeme, nás však čím ďalej, tým viac vedie k tomu, aby sme ignorovali telo a signály, ktoré nám vysiela. Ignorujeme únavu, hlad, nepohodlie, potrebu starostlivosti o seba. Vynašli sme kofeín, redbull, fast food, brufen, čím čiastočne smerujeme k tomu, že na vlastné telo nahliadame nepriaznivo. Obzvlášť vtedy, keď nám hovorí: „Človeče, zastav sa už konečne! Chceš odo mňa príliš veľa! To koleno používaš nesprávnym spôsobom!“ a hovorí to bolesťou. Keď nie sme s telom v hlbokom súznení a nepočujeme jeho tichú reč, tak s nami nedokáže komunikovať inak ako rečou bolesti a diskomfortu. Kričí, plače, trasie nami, no my jeho reč akosi nechceme počuť a ak ju aj začujeme, obviňujeme za to niekoho alebo niečo zvonka miesto toho, aby sme sa zamysleli nad tým, čo my sami robíme nesprávne a čo by sme mali zmeniť. Nie každá telesná konštrukcia môže zniesť rovnakú dávku zaťaženia. Všetci dobre vieme, že nie každá forma, s ktorou pracujeme, je tou najvhodnejšou pre našu telesnú konštitúciu. Ak napríklad spozorujeme, že nesprávne zaťažujeme kolená a máme bolesti, mali by sme sa pozorne pozrieť na kvalitu a kvantitu pohybu, ako aj na to, či máme dostatok oddychu a správnu stravu pre výživu kostí a chrupaviek. Rovnako treba dbať na psychickú pohodu, ktorá sa tiež odráža v stave tela. Treba si uvedomiť, že naše telo je najlepším zdravotným systémom, aký máme k dispozícii, a mali by sme sa ho naučiť počúvať. Ak sme dostatočne vnímaví, môžeme včas vyriešiť väčšinu problémov, ktoré nás stretnú, dokonca ešte predtým, než nás stretnú. Hovorí o tom jedno čínske príslovie: „Studňu začni kopať, skôr než si smädný.“

Prevencia Studňou v spomínanom prísloví je prevencia. Naše telo je v neustálom procese balansovania. Tak ako všetko v prírode, i ono si hľadá harmóniu. Všetky choroby sú prejavom snahy tela znovu získať stratenú rovnováhu. Preto by sme sa mali na ne pozerať z pozitívneho uhla pohľadu a počúvať, čo nám nimi telo chce povedať. Inteligentnejšou cestou je však chorobám predchádzať. To je prevencia. Je totiž omnoho jednoduchšie zastaviť problém na začiatku, než sa s ním pasovať v pokročilom štádiu. Ak dôjde k odstráneniu príčin choroby, odpadá aj potreba liečby.

Tento seriál bude širokým náhľadom do vnútorných súvislostí ľudského tela s pohybom a tancom, s informáciami, ktoré môžu použiť profesionálni tanečníci, ale aj amatérski zanietení amatéri, ako aj „obyčajní“ laici, ktorí sa na tanec len pozerajú, pretože ľudské telo máme všetci rovnaké a tieto informácie sú zaujímavé práve svojou univerzálnosťou. Články budú zahŕňať aj tipy, ako riešiť jednotlivé fyzické problémy stravou, recepty na prípravu takýchto špecifických jedál, ale aj rôzne tradičné „babské recepty“ na rozličné fyzické neduhy, ako napríklad zázvorový obklad na obličky, pohánková pasta na obklad proti vode v kolene a pod.

S vlastným telom žijeme celý život. Používame ho na dennodenné rutinné činnosti, ale aj jemnejšie sféry života, akou je aj tanec a iné druhy umenia. Využívať ho bez toho, aby sme mu venovali pozornosť, je pre mňa osobne nepríjemný pocit hraničiaci s ignoráciou. Naše telá pre nás robia skutočne veľa. Buďme im za to vďační a starajme sa o ne. Argumentom typu „nemám na to čas“ ideme proti sebe. Poďme teda s ním.

Uverejnené v časopise TANEC, 1-2/2014