Starostlivost o šlachy prodlužuje kariéru

V tomto rozhovoru si přiblížíme šlachy z pohledu tance a čínské medicíny. Zuna tvrdí, že starostlivost o šlachy dokáže tanečníkům prodloužit jejich kariéru a taky bojovat proti unavě.

Zuno, já si představuji, že šlachy jsou něco, co si každý tanečník chrání. Je to tak?

Z môjho pohľadu to tak úplne jednoznačne nie je. Aspoň nie vo všeobecnosti. Je pravda, že rozcvičky pred tréningom sú prípravou šliach na pohybový výkon. O šľachy sa však zvykneme skutočne zaujímať vtedy, keď máme s nimi problémy, keď nás bolia, alebo keď si ich zraníme. Vtedy je naša pozornosť venovaná šľachám už dosť neskoro. Sme naučení svoje telo len využívať a málo sa mu venovať. Operácie berieme ako samozrejmosť, i keď niekde v hĺbke cítime, že to asi nie je úplne v poriadku. Že úraz šliach nám môže našu tanečnú kariéru na dlhšiu dobu prerušiť, v extrémnom prípade ju aj úplne pozastaviť. Toto si myslím, že žiadny z tanečníkov nechce. Bohužiaľ nás však málokto učí, ako sa o svoje šľachy, ale aj o celé svoje telo starať. Do tejto medzery v prevencii mne osobne čínska medicína priniesla množstvo možností. Neučí ma len akú masť si natrieť na boľavú šľachu, alebo akého ortopéda vyhľadať, učí ma ako sa o šľachy starať od základu tak, aby bol minimálny problém a maximálny úžitok.

Co tedy vlastně šlachy jsou a jak na ně nahlíží čínská medicína?

Šľachy, a tiež aj väzy, sú druhom spojivového tkaniva. Šľachy spájajú kosti so svalmi, väzy spájajú kosti s kosťami. Väzy sa nachádzajú vo väčšej hĺbke, hlavne medzi kosťami a väčšinou sú krátke. Naopak šľachy môžu byť veľmi dlhé a viesť môžu pozdĺž niekoľkých kostí a na rôznych častiach tela. Môžeme si ich predstaviť ako extrémne silné gumy. Sú elastické, čo im dovoľuje sa natiahnuť a opäť sa zmrštiť. Aby si zachovali svoju pružnosť, vyžaduje si to venovať im pozornosť cez stravu, správnou prípravou na tanečné výkony, regeneráciu oddychom, ale aj rôznymi čchi-kungovými cvičeniami. Šľachy sú vo svojej podstate zodpovedné za pohyblivosť tela, sú teda pre tanečníka extrémne dôležité. Sťahujú a uvoľňujú svalstvo a tým hýbu kosťami a kĺbmi, teda celým telom.

Z pohľadu čínskej medicíny je stav šliach i väzov podriadený výžive pečene/jater, pretože od nej dostávajú svoju energiu a krv. Pečeň/jatra má na starosti pohyb, zmršťovanie a uvoľňovanie, teda aj zmršťovanie a uvoľňovanie svalov a šliach. „Dopravným prostriedkom“ čchi pre pohyb tela je krv. Pečeň našu krv skladuje a rozdeľuje ju do všetkých častí tela podľa potreby. V dobe oddychu je krv v pečeni zhromažďovaná, pri aktivite sa uvoľňuje a je posielaná do tých častí tela, ktoré sú do danej aktivity najviac zapojené. Pečeň krvou zásobuje teda aj šľachy a väzy, a tým riadi ich kvalitu. Kvalita čchi pečene je pre šľachy veľmi dôležitá, pretože táto čchi vyživuje krv pečene, ktorá následne vyživuje šľachy. Ak je pečeň v poriadku, ovplyvňuje to aj kvalitu jej krvi a šľachy, väzy a rôzne blany sú správne zvlhčené a vyživované. Ak však v poriadku nie je, dochádza k ich ochabnutosti, následne aj dreveneniu či krehkosti končatín, záchvevom vo svaloch, traseniu končatín, kŕčom, či až ku kŕčovitým záchvatom v končatinách. V otázkach samotných šliach dochádza k ich tuhnutiu a krehkosti, teda k strate ich elasticity.

To všechno tanečník cítí?

Mladý tanečník, ktorý so šľachami denne pracuje, tieto extrémne obmedzenia ešte necítiť. O tom, že sa s jeho šľachami deje niečo neobvyklé a zamyslenia hodné, mu môže napovedať stav, keď zistí, že je pre neho náročnejšie šľachy rozcvičiť, alebo v šľachách po tréningu či predstavení cíti výrazné a dlhšie trvajúce pnutie, či až bolesť, chvenie, alebo má i po kratšej pauze šľachy veľmi skrátené. Narušený dobrý stav pečeňovej/jaterní čchi a krvi sa prejaví aj na pohyblivosti v kĺboch. Šľachy sa totiž podieľajú na sťahovaní a uvoľňovaní svalstva, a tým teda na pohybe kostí a kĺbov, teda celkovom pohybe tela. Keďže pečeň má za úlohu nielen stiahnuť svalstvo, ale ho aj uvoľniť, nerovnováha sa môže prejaviť na stuhnutosti šije, či na takom drobnom detaile, ako je zatnutie čeľuste.

Jsou tedy úrazy šlach častější pokud se šlachám a játrům nevěnuje pozornost?

Zákonite áno. A sú to nepríjemné úrazy. Poškodenie šľachy je mnoho krát závažnejšie zranenie, než poškodenie kosti. Kosť sa dokáže rýchlejšie zrásť než šľacha, dokonca aj bolesť je pri natiahnutí, či pretrhnutí šľachy výraznejšia, než u zlomeniny kosti, alebo narušení svalu. Pri takomto poškodení treba venovať pozornosť pečeni/játrům. Potrebné je zmeniť stravu tak, aby pečeni pomáhala; čínska medicína používa niekoľko bylinných prípravkov za účelom regenerácie šliach cez podporu pečene. Akupunktúra alebo shiatsu sú tiež v tomto smere úspešné, rovnako ako čchi-kung, ktorý má vo svojej „databáze“ mnoho cvičení podporujúcich výživu a regeneráciu šliach. Šľachy možno liečiť aj mentálne akousi zmenou nadstavenia nášho vedomia ku používaniu svojho tela. Úraz šliach môže veľa povedať aj o iných súvislostiach, ako len o stave tela. Keďže všetko so všetkým súvisí, naše telo s nami rozpráva aj v medziach nášho vnútorného nadstavenia, nášho správania sa k sebe i k druhým, či vo vnímaní seba a okolia, a to všetko v kontexte tela i duše. Ak si tanečník či mover natiahne alebo roztrhne nejakú šľachu, je to jasným znakom toho, že prepína svoje možnosti. Má tendenciu „trhať sa“, riskuje príliš mnoho kvôli svojej ctižiadosti. Zdravá ctižiadostivosť bola prešvihnutá, teda nebola úmerná realite a možnostiam tela, a preto telo zareagovalo týmto spôsobom - úrazom. Prehnaná ctižiadostivosť je poväčšine obrazom akejsi prázdnoty vnútra dotyčnej osoby, potreby za každú cenu dokazovať svoje možnosti.

Vždy jsem si myslela, že úraz je zejména následkem nedostatečné přípravy na výkon.

To samozrejme tiež. Telo je však opäť závislé na správaní svojho „majiteľa“. Porušenie šľachy, ale aj akýkoľvek iný úraz, zrkadlí prístup dotyčnej osoby k svojmu telu. Sama mám takú skúsenosť z mladosti, kedy ma moja túžba po úspechu a následná strata miery v tréningu, priviedli s kolenom do nemocnice. Natrhnutím či natiahnutím šľachy má tanečník možnosť dotknúť sa reality. Telo sa tým postará o akúsi „nútenú“ pauzu. Človek sa nemôže hýbať fyzicky, no má obrazne povedané možnosť pohnúť trochu mozgom. Takáto pauza je priestorom na premýšľanie, na vnorenie sa do seba, kde možno skúmať, objavovať príčiny, a tak prísť na to, čo a prečo robíme proti svojmu telu; zistiť, či je to naozaj nutné a či nám to za to stojí. Pretrhnutá či nadtrhnutá šľacha zrejme nikomu za veľa nestojí a tak je táto situácia veľkou výzvou. Je to možnosť, ako zmeniť doterajší spôsob používania tela i duše. Dotyčný si môže položiť otázky typu: „Kde a prečo prepínam svoje možnosti? Kvôli čomu alebo komu sa nechávam opantať príliš neuskutočniteľnými snami? Kedy sa moja ctižiadostivosť stáva pascou? Čo urobiť, aby sa moje telo rýchlo zregenerovalo?“

Úrazy vskutku nejsou ničím příjemné. Tanečník nimi musí hodně trpět. Áno, je to nepríjemná realita, ale zase realita ukazujúca skutočnosť prítomného stavu. Napriek všetkému existujú cesty, ako si dať šľachy po úraze do poriadku aj počas tancovania. Počas tanečných seminárov Medicína v tanci, kde vedome pracujeme so šľachami, sme so študentami zažili, ako intenzívna práca so šľachami cez čchi-kung a vedomé improvizácie s meridiánom pečene/jater a žlčníka, môžu priniesť veľké úspechy v regenerácii šliach aj po relatívne čerstvých úrazoch. Jedna študentka z Poľska bola pár mesiacov po roztrhnutí šliach pravého kolena na jednom z týchto seminárov a s radosťou sa mi po ňom zverila, ako si to tancovanie užila bez bolesti. Dokonca viac ako kedykoľvek pred tým. Samozrejme sa musela hýbať inak, než bola zvyknutá, a hlavne sa hýbala s vedomou mysľou. Tento spôsob práce poskytol jej telu akúsi schopnosť intuitívne vedieť ako sa hýbať tak, aby si neublížila. Bola prekvapená, aké silné a zároveň elastické boli jej väzy a šľachy a koľko veľa priestoru dokázala pocítiť v kĺboch medzi kosťami.

K tomu stačila jenom vědomá mysl v čchi-kungu a v tanci?

Áno. Navyše v rámci toho seminára sme pracovali aj s metódou detoxikácie šliach fazuľkami mungo. Táto stará taoistická metóda je vhodným prostriedkom ako si regenerovať či energeticky posilňovať šľachy. Jej hlavným cieľom je detoxikovať a robí to veľmi jednoduchým spôsobom. Ním je vyklepávanie šliach vrecúškami naplnenými fazuľkami mungo. Ty fazole mungo, které se konzumují v azijské kuchyni? Áno, presne tie. Prospievajú zdraviu vo všeobecnosti, bežne sa konzumujú, okrem iného, napríklad pri otrave potravinami. Ich sila tkvie v tom, že podporujú detoxikačný proces. Niet divu, že napríklad vo forme klíčkov sú súčasťou mnohých čínskych pokrmov. Pri vonkajšom použití – poklepávaní pokožky, majú veľký účinok na detoxikáciu. Jej výsledkom je regenerácia poškodených tkanív, v našom prípade šliach. Samozrejme je vhodné s touto technikou pracovať aj preventívne, prečisťovať a posilňovať to zdravé a nielen šľachy, ale aj kĺby, svaly, vlasovú pokožku, atď.

Jakým mechanizmem to vlastně funguje? Poklepávanie vrecúškami naplnenými týmito fazuľkami rozochvieva fasciálne vrstvy. Oddeľuje ich od seba a tým uvoľňuje napätie v tkanivách. Následne dochádza k detoxikačnému procesu. Doslova sa vytriasavajú toxíny z fascií, svalov, šliach, kostí, kĺbových dutín a tekutín, či z podkožia. Na takéto poklepávanie sa používajú aj iné fazule, ale mungo sú na šľachy najlepšie. Prináležia elementu DREVO, ktoré so šľachami a pečeňou/játrama súvisí. Navyše mungo dokážu vstrebať prebytočnú jangovú čchi, ktorá by mohla spôsobovať prehrievanie organizmu, čo je vhodný substrát pre kumulovanie jedovatých toxínov v tele. Poklepávanie ešte aj otvára póry pokožky, čím výrazne zlepšuje vstrebávanie liečivej čchi do tela. Toto poklepávanie je však vhodné kombinovať s čchi-kungom, aby akumulovaná čchi z cvičenia prenikla do meridiánov, kde by mohla dané tkanivá vyživiť energiou čchi a podporiť liečbu. Čchi-kung však nie je podmienkou, aj samotné poklepávanie má silný účinok, takže ho môže praktikovať aj lajk. Návod na výrobu vrecúška mungo je veľmi jednoduchý, nájdete ho v blogu „Vyklepte toxíny zo šliach“ na tejto stránke. A ako mnohí už vedia, detoxikácia celého organizmu, súvisí s pečeňou/játrama. Preto aj detoxikácia samotnej pečene samozrejme pomôže šľachám a väzom. Ideálny čas je na jar.

V jednom ze svých článků připodobňuješ ladně se hýbajícího tanečníka k antilopě. Souvisí to taky se šlachama? Stretávame sa s rôznym typmi tanečníkov – u jedného môže pohyb pôsobiť mechanicky a celkový dojem je viac o útržkovitosti, tanečník sa akoby necítil kompaktne, jeho pohybový výraz je sekaný, neucelený, a doslova nás to môže pri pohľade na neho vyrušovať. Čosi nám tam vadí, aj keď čo sa týka techniky pôsobí trénovane. Naopak iné telo nemusí byť denne trénované v technike, ale jeho pohyby sú ucelenejšie, koordinovanejšie, viac stmelené. Toto zjednotenie tela pomáha plynulému pohybu a táto plynulosť a ladnosť sa stanú do určitej miery jeho štýlom. Na takého tanečníka je veľmi príjemný pohľad, nie? Také čosi badať u zvieraťa - antilopy alebo nejakej mačkovitej šelmy, kde je plynulosť a vyváženosť jednotlivých časti tela dokonalá, žiadna časť tela nie je precvičovaná viac. Množstvo rýchlo bežiacich a silných zvierat nemá mohutné a svalnaté nohy, ale naopak sú štíhle a viac šľachovité. Šľachy majú pre nás tanečníkov teda aj úlohu akejsi celkovej koordinácie a prepojenosti jednotlivých častí tela do ladného celku. Pri dobre fungujúcich a pracujúcich šľachách je telo kompaktnejšie, pružnejšie, pôsobí ako koordinovaný celok dokonale využívajúci spoluprácu všetkých jednotlivých častí tela do jedného celku. Čím viac pestujeme svoje šľachy, tým viac doprajeme telu prepojenosť, vďaka ktorej jednotlivé časti tela so sebou spolupracujú.

Je jěšté něco, co stojí za to spomenout v souvislosti se šľachama z pohledu čínské medicíny?

Taoistický prístup k telu nás učí, že ak chceme byť skutočne fyzicky silní, to znamená silní aj v zmysle pružnosti a akejsi pohybovej inteligencie, treba sa vo svojej tanečnej praxi venovať aj šľachám. Keď sa zameriavame na svaly, v partnerinách dvíhame partnerov svalmi a podobne, šľachy ostávajú nevyužité, teda sa nerozvíjajú a ostávajú slabé. Zdravé, vyživené a energetickými cvičeniami posilňované šľachy sú podľa skúseností toistov nevyhnutné pre rozvoj telesnej sily a telesného komfortu.

Čínska medicína, ktorej liečebnou súčasťou sú aj taoistické energetické cvičenia čchi-kung, navyše vypozorovala, že šľachy vyživené dostatočnou energiou pečene/jater, sú zdrojom odolnosti voči únave. Vitalita pohybu totiž závisí na stave šliach. Ak sú oni dobre vyživené, pomáhajú telu k vysokej pohybovej výkonnosti a ochraňujú ho pred rýchlou únavou. Tá teda závisí aj od inteligencie s akou telo v pohybe využívame, teda spôsob, kedy nevyužívame toľko energiu svalov, ale naopak energiu šliach. Môžeme si to ozrejmiť na jednoduchom teste. Keď sa zavesíme o tyč s pokrčenými pažami, teda s použitím svalov paží, nevydržíme visieť dlho? Po krátkej chvíli pocítime únavu svalov a budeme nútení skončiť. Keď sa však o tyč zavesíme s rukami vystretými, visieť bez pocitu veľkej námahy vydržíme dlhšie. Sila sa v tejto polohe rúk prenesie zo svalov do šliach a následne do kostí. Tento mechanizmus sa dá výhodne využívať v tanečných partnerinách a v kontaktnej improvizácii. Šetrí energiu a zabezpečuje aj plynulý tok energie medzi partnermi. Vo svojej podstate nám dobrý stav šliach môže predĺžiť tanečnú kariéru.

Nechcem tým povedať, že treba zabúdať na svaly a vôbec ich do pohybu nezapájať. Oni to robia aj sami, na podnet šliach. Svaly si dokážeme vypestovať za pomerne krátku dobu, ale keď sa im prestaneme venovať, rýchlo dôjde k ich ochabnutosti. Šľachy si dokážu udržať silu po celý život, a navyše znesú omnoho viac, kým ich fyzická námaha unaví.

Děkuji za rozhovor.

Rozhovor vyjde aj v časopise PamPam 1/2018, občasníku scénického tanca, ktorý vrelo odporúčame. Ide o časopisy vydávaný inštitúciou NIPOS www.nipos-mk.cz