Cukriť či necukriť?

Je bežné, že tanečník pociťuje silnú chuť na sladké. Mnohých vidím cez prestávky odlamovať tabličky čokolády a slastne ich cucať :-). Výdaj energie tanečníka je skutočne extrémny a preto potreba sacharidov stúpa. Siahať však po čokoláde, sladených nápojoch, sladkých sušienkach, či zákuskoch nie je pre náš organizmus to pravé orechové. Čo spôsobuje biely cukor v našom tele sa dočítate na tomto blog.

Podľa čínskej medicíny je sladká chuť chuťou prislúchajúcou elementu ZEMI. Je neutrálnej povahy, energeticky podporuje slezinu, a tak vytvára čchi. Náhla chuť na sladké je signálom nedostatku čchi v tele. Nejedná sa však o extrémne sladkú chuť bieleho rafinovaného cukru, napríklad v čokoláde, bežných sladkostiach, či v cukre, ktorý si dávame do kávy. Jedná sa o prirodzene sladkú chuť sladkej zeleniny, ovocia a obilia, resp. sladkastú chuť, ktorá vzniká žutím obilia.

Sladká chuť podporuje tvorbu telesných tekutín, všetkého, čo nás telesne zvlhčuje. Uvoľňuje psychiku, privádza pocti harmónie. Pomáha pri strese tým, že zatiaľ čo stres energiu stupňuje, sladká chuť ju vracia do normálu. Nech je akokoľvek prospešná, musí mať mieru. V dnešnej presladenej dobe je hľadať tú mieru dosť ťažká úloha. Sladká chuť, vo forme rafinovaného cukru prináša viac škody ako osohu.

Cukor

Cukry - sacharidy sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné látky a patria k vyváženej strave. Sú dôležitou zložkou dodávajúcou do tela energiu, spolu s bielkovinami pomáhajú budovať a obnovovať bunky, svaly a tkanivá. Vzhľadom na to, že pri tanci vydávame skutočne veľa energie, je prirodzené, že pociťujeme chuť na sladké. Telo si vyžaduje to, čo samo potrebuje. Mali by sme však vedieť, čo sladké nám prospieva a čo nám naopak ubližuje.

Sacharidy sa delia na sacharidy zložené, zvané polysacharidy (hlavne škroby) a jednoduché sacharidy, zvané monosacharidy. Monosacharidom je glukóza, obsiahnutá v hrozne, ananásy, mede a fruktóza, obsiahnutá v ovocí. Medzi nimi majú ešte svoje miesto disacharidy, ktoré predstavuje hlavne laktóza – mliečny cukor, maltóza – cukor obsiahnutý v slade a sacharóza – obecne známa ako cukor repný alebo trstinový.

Pre zdravie potrebujeme pestrú paletu sacharidov, a hlavne polysacharidov (zložených cukrov), ktoré sú nenahraditeľným dodávateľom energie do nášho organizmu. Medzi najdôležitejšie polysacharidy patria celozrnné obilniny (pšeno, naturálna ryža, špalda, ovos, jačmeň, raž, kukuričná múka – polenta), strukoviny (hrach, šošovica, cícer, fazule, sója a výrobky zo sóje - tofu, seitan, tempeh, nato...) a zelenina. Oproti jednoduchým cukrom majú na ľudský organizmus úplne iné pôsobenie.

Jednoduché cukry nám dodávajú energiu okamžite. Po kúsku čokolády, či vypití presladeného ovocného džúsu, sa cítime doplnení energiou. Jednoduché cukry však spôsobujú rýchly vzostup cukru v krvi, teda extrém. To namáha slinivku brušnú, ktorá produkuje inzulín na to, aby sa vyplavil do krvi, kde musí regulovať množstvo cukru. Preto pri pravidelnom užívaní jednoduchých cukrov môžu vznikať poruchy regulácie cukru v krvi.

Polysacharidy (zložené cukry) nám energiu dodávajú pozvoľným dodávaním cukru do krvi, a tým zabezpečujú udržiavanie stabilnej, harmonickej hladiny cukru v krvi. Konzumácia jednoduchých cukrov je cesta z extrému do extrému – pociťujeme extrémnu únavu, prípadne extrémnu chuť na sladké, tak rýchlo skonzumujeme niečo, čo nám extrémne rýchlo urobí dobre. Avšak spôsobí extrémny stav na úrovni zloženia krvi. Konzumácia zložených cukrov je bližšia „zlatej strednej ceste“. Tento stav pomáha udržiavať dlhší pocit zasýtenia, ale aj vyrovnanú psychiku a pokojnejšie chovanie. A je samozrejme prevenciou proti obezite.

Takmer všetky bežne používané sladidlá patria k jednoduchým cukrom. Výnimku tvoria obilné slady (jačmenný, ryžový, či kukuričný slad), pretože tie obsahujú aj určité množstvo zložitých cukrov. Obilné sirupy obsahujú menej zložitých cukrov než obilné slady.

Biely cukor je považovaný za jeden z bielych jedov. Behom spracovania - rafinovania, je zbavený väčšiny minerálnych látok, vitamínov a vlákniny. Ak konzumujeme biely cukor a rafinované potraviny, ukracujeme sa o vápnik, horčík, fosfor, železo a vitamíny skupiny B. Je to jeden z dôvodov, prečo je cukor je spojovaný s kazivosťou zubov, ale aj s osteoporózou. Deje sa tak preto, že ak zjeme biely cukor, ktorý tie látky neobsahuje, naše telo si ich musí brať z našich rezerv, teda samo zo seba. Tým sa o ne oberáme. Biely cukor, ktorým si bežne sladíme čaj a kávu, ale obsiahnutý je vo všetkých bielych i horkých čokoládach, napolitánkach, zákuskoch..., ľudia do nedávnej doby konzumovali len vo veľmi malom množstve. Dnes je to však alarmujúcich cca 40 kilogramov na osobu za rok, čo vedie k nárastu obezity. Okrem toho sa kvôli pôsobeniu mikroorganizmov v ústnej dutine mení na organické kyseliny, ktoré leptajú povrch zubov. Ďalším „jedovatým efektom“ je fakt, že cukor je kyselinotvorná potravina, teda spôsobuje prekyslenie organizmu. V takých podmienkach sa ľahko narušuje aj črevná mikroflóra a podporuje sa rozvoj kvasinkovej infekcie. Jej odstránenie je pri konzumácii rafinovaného cukru úplne nemožné. Biely cukor negatívne ovplyvňuje aj imunitný systém, prekyslené prostredie je „vhodným substrátom“ pre rôzne infekcie. Oslabuje čchi sleziny, ktorá potom nedokáže imunitu udržiavať svojim vplyvom na tvorbu postnatálnej čchi. Spôsobuje aj neschopnosť sa koncentrovať, čo je u detí veľmi markantné a podpisuje sa pod ich zlé výsledky v škole. Biely cukor je všade, aj tam, kde ho nevidíme. Skryté cukry sú v trvanlivom pečive, v polotovaroch, v kečupoch, dokonca aj v mäsových výrobkoch. Pridávajú sa tam preto, lebo sú dobrými konzervantami. Je preto dôležité čítať etikety kupovaných výrobkov. A pozor - aj keď je trstinový cukor oproti bielemu pre organizmus šetrnejší, jeho nadmerné konzumovanie môže viesť k rovnakým zdravotným problémom.

Čo teda s tým? My tanečníci potrebujeme sacharidy (cukry) ako zdroj energie pre svaly. Pokiaľ netancujeme, či nešportujeme, potrebujeme sacharidov menej. Určité množstvo cukru je však nutné pre každého jedinca tak, aby mu fungovali orgány, hlavne mozog. My však tancujeme, športujeme, aktívne sa hýbeme, takže ich potrebujeme viac. Nedostatok sacharidov v strave môže viesť k hypoglykémii, ktorá sa prejavuje pocitom únavy, nevýkonnosťou, a môže pri nej dôjsť aj k tráviacim problémom. Čo teda robiť, keď cukor potrebujeme, ale biely cukor je všade a my by sa mu mali vyhýbať?

Odporúčam ísť na odopieraním cukru opatrne, postupne a múdro. Ak trpíte vlčími hladmi a tak silnou chuťou na sladké, že jej nedokážete odolať a chceli by ste to zmeniť, nie je vhodné cukor prestať užívať zo dňa na deň. Pre organizmus by to bol šok, po ktorom by ste sa mohli cítiť veľmi zle. Obmedzte cukor mierne, ale začnite na tom pracovať z opačnej strany. Začnite budovať tú zlatú strednú cestu – harmonické pozvoľné uvoľňovanie cukru z potravy do krvi. A to sa deje pravidelnou konzumáciou obilnín, strukovín a sladkej zeleniny. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že zaradením pravidelného a väčšieho množstva týchto potravín, v mojom prípade hlavne obilia, som sa po pár mesiacoch pristihla, že ma v obchode úplne prestal zaujímať regál so sladkosťami. A to som bola zvyknutá „doplňovať“ si energiu týmto spôsobom, ako väčšina tanečníkov. Okrem vyrovnania prirodzených potrieb cukru môjho organizmu, som si zvykla na prirodzene jemnú sladkú chuť tých pokrmov. A tak môj nezáujem o tento regál so sladkosťami trvá dodnes. Neznamená to, že si nikdy nedám nič „nezdravo sladké“, ale dokážem odolať a mať nad tým kontrolu. A ak z času načas pocítim, že sa mi chuť na sladké akosi zvýšila, je to pre mňa signál, že by som svoj jedálniček mala obohatiť o tieto harmonické potraviny.

Namiesto bieleho cukru si začnite sladiť inými spôsobmi. Ideálne sú obilné slady (nie obilné sirupy), ako jačmenný, ryžový, špaldový, pšeničný či kukuričný slad. Obsahujú aj určité množstvo zložitých cukrov. Iné sladidlá ako ovocné slady, napríklad datlový, agávový, slivkový, čučoriedkový... alebo javorový sirup, patria medzi jednoduché cukry. Sú určite lepšou alternatívou ako biely cukor, ale ohľadne dodávania zložených cukrov do teda, sa nedajú s obilnými sladmi porovnať. Med patrí tiež medzi jednoduché cukry. Z tohto dôvodu ho osobne nepovažujem za vhodné sladidlo, navyše ak vieme, že med je liekom a tak by liekom mal ostať. Ako liek má veľké použitie, ale pokiaľ je náš organizmus naň sladením zvyknutý, nebude už ako liek na nás pôsobiť.

Ak chcete predchádzať vlčím hladom a neutíšiteľnej chuti na sladké, rozhodne zaraďte do svojho jedálnička viac obilnín. Obilniny, to nie je len ryža, ale aj pšeno, bulgur, pšenica, špalda, jačmeň, pohánka, kus-kus, kukuričná polenta a podobne. Vhodné je aj navyknúť svoj organizmus na teplé raňanky – rôzne kaše, či výživné polievky. V knižke TAO POHYBU, ktorú chystáme, samozrejme ponúkneme aj rôzne recepty. Na tomto blogu si môžete nájsť jeden – na prípravu super výživnej kaše kongee. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (tento článok, ako súčasť výskumu podporeného fondom v prvej polovici roku 2017 a cestu do Číny v roku 2016).

S podporou Ministerstva Kultury české republiky.