TANEČNÍK A JEHO ENERGIA Z TAOISTICKÉHO HĽADISKA

Výraz „energia“ používame v tanečnom svete napríklad v súvislosti s vyburcovaním sa k lepšiemu výkonu v slovách: „Daj do toho viac energie“, o energii vieme vtedy, keď ju nemáme, pretože sme sa tancom príliš unavili, vnímame energiu medzi performermi na skúške, počas predstavenia na javisku, ale aj energiu divákov v hľadisku. Priam fyzicky cítime energiu hudby. Energia je však hlboko prepojená aj so zdravím tanečníka. Podľa taoistickej filozofie je jeho základom.

Pojem „energia“ však nie je v súvislosti so zdravím úplne to pravé, pretože tento pojem má v našej západnej kultúre niektoré konsekvencie, ktoré môžu byť zavádzajúce. Preto budem radšej používať čínsky termín „čchi“. Objavuje napríklad v slove čchi-kung (v preklade „práca s čchi“) alebo v japonskej verzii „ki“ ho rozpoznáte v názve japonského bojového umenia aikido (cesta harmónie čchi ).

Čínsky znak pre čchi sa skladá z dvoch častí. Spodná časť znázorňuje zrnko ryže v hrnci, horná časť paru nad tým hrncom. To je vskutku dôležitá informácia, pretože z toho vyplýva, že čchi môže byť veľmi hmotná, hmatateľná, ale aj veľmi jemná, nehmotná, avšak myslením a pocitmi vnímateľná. Definovať čchi dostatočne uspokojivo je takmer nemožné. Nemôže byť totiž pochopená analytickou mysľou. Je to imanentná kozmická substancia, základný, všetkým prestupujúci princíp. Sama osebe je neviditeľná, nedá sa uchopiť, rozobrať, vyrezať. Ale všetko, čo dokážeme pomenovať, je čchi manifestujúca sa v rôznej hustote a teda v rozličných formách. Je v ľudskom tele, liečivej byline, vzduchu, zvierati, pohybe, tanci, hudbe, prílive a odlive, myšlienke, slove, inšpirácii... Čchi je aj čas, ktorý niekde strávime, či to, čo cítime, keď sme medzi s milovaným človekom alebo s priateľmi. Fyzický proces, pri ktorom sa nám zaceľuj rana alebo zrastá zlomená kosť, je tiež výsledkom čchi. Taoisti tvrdia, že svet sa ustavične sám tvorí neustálym vývojom, neprestajným vznikaním a zanikaním, z jediného materiálu - prvotnej čchi, zo zdroja, ktorý nie je ani hmota, ani duch. Tvrdia, že všetko je len jedným z jej aspektov a stavov väčšej či menšej kondenzácie. Čínsky taoistický filozof Čuang -c´ hovorí: „Človek vďačí za svoj život zhusťovaniu energie - dokiaľ sa zhusťuje, je to život; ako náhle sa rozptyľuje, je to smrť“. Túto smrť však nemožno chápať ako koniec, je to len návrat čchi do stavu „zatiaľ neurčenej potenciality“, z ktorej dôjde k novej kondenzácii do novej formy. Čchi sa teda neustále premieňa a pritom nikdy neprestáva byť. Kvapka rosy, ktorá kondenzuje v chlade noci, sa behom dňa zahrieva a vyparuje, stúpa hore, aby sa stala súčasťou oblaku, v ktorom môže zmrznúť a potom ako ľadová krúpa padať na Zem, kde sa opäť roztopí do kvapky vody... Stále ide o tú istú silu, ktorá však vďaka svojim rôznym procesom nadobúda rôzny tvar.

Ľudské telo a jeho energetické zdroje To isté sa deje aj s ľudským telom. Zhluk buniek rastie v lone matky a vytvára dokonalé ľudské telo, ktoré sa rodí na svet ako dieťa. V tele človeka bunky neustále odumierajú a obnovujú sa, takže ak uvažujeme v pojmoch bunečného zloženia tkanív, nie je vlastne dospelý jedinec totožný s pôvodným dieťaťom. Bunky sú vymenené, ale stále je to tá istá osoba. Na začiatku nášho života sme všetci obdarovaní určitým, veľkým množstvom čchi, ktorú žitím míňame. Odkiaľ sa však berie, kam sa vytratí a čo to vlastne je?

Rodíme sa s hojnosťou energie, ktorú taoisti nazývajú prvotnou energiou – esenciou ťing. Táto primárna životná sila človeka vzniká pri počatí, spojením esencie matky a otca. Od počatia sa začína zhromažďovať v obličkách novej bytosti, kde sídli po celý život a za pomoci orgánov a energetických dráh sa distribuuje do tela. Táto čchi sa po narodení životom jedinca doplňuje o čchi vzduchu, ktorý človek dýcha a o čchi potravy, ktorú konzumuje. Spoločne tieto dva zdroje vytvárajú pre telo tzv. „pravú čchi“, životnú silu, vitalitu, ktorá je základným predpokladom života.

V prenesenom význame si to môžeme predstaviť tak, že žijeme na dvoch „batériách“, na dvoch prísunoch energie, prísunoch čchi. Na prenatálnej a na postnatálnej „batérii“ čchi. Je treba si však trošku objasniť vzťah medzi nimi. Prenatálna čchi (spomínaná esencia jing), sídliaca v obličkách, je neobnoviteľnou (alebo len veľmi málo obnoviteľnou) energiou. Zdedili sme ju od rodičov, jej kvalita, ktorá je daná, určuje našu výkonnosť, talent, inteligenciu, predispozície k chorobám, dĺžku života, celkový „drive“ človeka. Aké dostane dieťa genetické predpoklady, to záleží od stavu predchádzajúcich generácií jeho rodu, hlavne však bezprostredne od toho, ako žijú jeho matka a otec minimálne dva roky pred narodením dieťaťa, pretože oni mu túto čchi dávajú. Ak majú rodičia dostatok čchi, tak svojim spojením dajú dieťaťu poriadnu iskru do života. Úloha matky po oplodnení však nekončí. Pre novú bytosť je dôležité, ako sa bude počas celého tehotenstva (no i počas dojčenia) stravovať, do akej miery bude vyčerpávať svoj organizmus a aj v akom stave bude jej psychika (emócie totiž veľmi so stavom čchi súvisia a ovplyvňujú ju). Prenatálna čchi je ako zásoba podzemnej ropy. Je jej dosť, čerpáme ju, no raz dôjde! A keď dôjde, už sa nedá „naštartovať“, nastáva smrť. Kým je človek mladý, veľmi dobre na tejto energii funguje, pretože jej má dostatok, no zriedka kto si uvedomuje jej krátkodobosť, prchavosť a krehkosť v paradoxne obrovskej sile. Vyčerpávajú ju hlavne extrémy - ponocovanie, extrémne náročná práca, nadmerná práca, nadmerné hladovky, nadmerný sex, neustále cestovanie, potápanie sa, pohyb vo veľkých nadmorských výškach, atď. Tanečníci ju vyčerpávame práve vtedy, keď sa pre nás stane pravidlom prekonávať hranice svojej únavy. Keď príliš často pri pocite fyzického vyčerpania nedodáme svojmu telu pokoj a oddych, keď pracujeme v noci, alebo keď nerešpektujeme prirodzenosť zmien ročných období a teda odlišné potreby tela počas nich.

Postnatálna čchi je druhým zdroj čchi človeka. Mohli by sme ju dosť nepoeticky prirovnať k starostlivosti o auto – od výmeny kvalitného oleja, technických kontrol, až po úplne prozaickú očistu interiéru i exteriéru. Je to tá dennodenná údržba, uchovávanie toho, čo funguje, čo nám poskytuje možnosti transportu, realizácie, komunikácie... Závisí na kvalite potravín a tekutín, ktoré prijímame, na kvalite vdychovaného vzduchu, ale aj na kvalite myšlienok, ktorými sa zaoberáme. Dokonca aj kvalita medziľudských vzťahov a zaobchádzanie s vlastnými emóciami stav našej čchi ovplyvňujú. Človek, ktorý žije v súlade s prírodou, vhodne a pravidelne sa stravuje, má dostatok činností ale aj oddychu, emotívne sa príliš nevyčerpáva, má dostatok tejto čchi.

Obe tieto batérie tvoria tzv. pravú alebo osnovnú čchi človeka. Obe sú teda rovnako dôležité, a keď je jednej menej, zdroj tej druhej musí byť zákonite vyčerpávaný viac než obvykle. Taoistickí mudrci pozerali na čchi kolujúcu v ľudskom tele ako na dokonalú jednotu. Za jeden deň získa mladá a zdravá osoba 100% potrebnej energie z jedla, vzduchu, telesného pohybu a odpočinku. A vydá približne 60-70% na svoj každodenný život: prácu, trávenie potravy, dýchanie, chôdzu, premýšľanie atď. Postnatálnu čchi denne spotrebúvame takmer do dna a denne ju aj dobíjame. Pocit hladu je napríklad signálom, že táto batéria dochádza a treba ju opäť nabiť. Najeme sa a tým ju opäť doplníme. Keby sme sa ju nedobíjali – jedlom, oddychom, tekutinami..., museli by sme si siahnuť na druhého zdroja, do zdroja prenatálnej čchi. Únava je tiež signálom, že čchi dochádza a treba ju dobiť. Keby sme tak neurobili a pokračovali ďalej (čo aj často robíme), čerpali by sme už zo zdroja prenatálneho. A ten sa, ako som už spomínala, dobíjať nedá.

Funguje to však aj naopak a to je dobrá správa. Čím je kvalita postnatálnej čchi vyššia, teda kvalita potravy, vody, vzduchu a ostatných aspektov, ktoré prijímame, vrátane oddychu, tým menej čerpáme z batérie prenatálnej. V tele panuje harmónia, v ktorej môžu hladko prebiehať všetky procesy, orgány bezstarostne pracujú a sú schopné regenerovať. Ak sa tak nedeje, tak sa už v mladosti organizmus vyčerpá viac ako treba, prihlásia sa zdravotné problémy a obmedzenia ešte skôr, než by sme to čakali. V konečnom dôsledku však telo chradnúť nemusí vôbec. Majstri čchi-kungu sú vitálni aj vo veľmi vysokom veku a to práve vďaka tomu, že hospodárne pracujú so svojou čchi a kultivujú ju cvičeniami, dýchaním, meditáciami.

Funkcie a cesty čchi v tele

Tieto dva zdroje čchi spoločne pracujú pre nás, zabezpečujú fungovanie nášho tela, jeho metabolické procesy, schopnosti asimilácie a regenerácie. Čchi môžeme popisovať a triediť z rôznych aspektov. Dá sa však povedať, že v ľudskom tele plní funkciu hybnej sily, tzn. že je „motorom“ fungovania životne dôležitých orgánov. Čchi ďalej naše telo ohrieva a tak okrem toho, že netrpíme chladom, telu poskytuje aj vhodné podmienky na životné funkcie, ktoré na svoje fungovanie potrebujú určitú teplotu (napríklad trávenie). Podieľa sa na rôznych druhoch transformácie, napríklad na premene potravy na energiu. Čchi naše telo vyživuje a tvorí mu aj ochranu voči vonkajším vplyvom. Jej jedna zložka, tzv. obranná čchi prúdi v priestore medzi svalmi a kožou a tvorí tam akési brnenie. Čchi sa v tele neustále pohybuje, bez prestania telom cirkuluje. Vstupuje a vystupuje, stúpa a klesá, niekedy sa pohybuje rýchlo, plynulo, inokedy pomaly. Jej kvalita a množstvo sa menia podľa dennej doby, veku človeka, ročného obdobia, poveternostných vplyvov, či stavov mysli, sociálnych i ďalších faktorov. Ak sa o ňu nestaráme, môže jej byť málo, alebo jej kvalita môže byť nedostatočná. To sa môže prejaviť napríklad tendenciou rýchlo nachladnúť, či prepadnúť infekčným ochoreniam - vtedy sa nedostáva dostatok čchi do vrstvy obranného „brnenia“ pod kožou; ďalej problémami s trávením - vtedy je čchi tráviacich orgánov oslabená a nedovoľuje im konať správne svoje funkcie.

Tak, ako krv prúdi v žilách, či lymfa lymfatickými cestami, čchi prúdi v tele systémom energetických dráh - meridiánov. Čchi a ani meridiány nie sú viditeľné, a dlho tomuto konceptu západný svet neveril. V nedávnej dobre však vedecké metódy dokázali existenciu čchi a meridiánov v tele cez výskumy s elektrickými odozvami. Citlivý praktik akupunktúry, shiatsu alebo čchi-kungu ich dokáže v tele ucítiť aj bez prístrojov. Dokáže zistiť napríklad množstvo a kvalitu čchi v týchto dráhach, objaviť energetické blokády spôsobujúce okrem iného aj bolesti a dokáže ich rôznymi technikami odstrániť. Meridiány spájajú vonkajšie a vnútorné, horné a dolné časti ľudského tela, na niektorých miestach sledujú totožné línie svalov či kostí a šliach, na iných miestach vstupujú priamo do určitých orgánov a zásobujú ich energetickou výživou, čím podporujú aj ich funkcie. S meridiánmi a čchi prúdiacou v nich je možné cez rôzne cvičenia vedome pracovať a tak ju kultivovať. Najčastejšie sa s touto prácou stretávame pri cvičeniach čchi-kungu či tchaj-ťi-čchuan. Aj mnohé východné bojové umenia pracujú s vedením čchi. V nich nejde ani tak o silu svalov jedinca, ale skôr o správne nasmerovanie čchi k obrane. Toto vedenie čchi vytvára fyzickú plynulosť, zaujímavosť formy tela, často podobnú kultivovanému tanečnému prejavu. Niet divu, že tieto techniky, či už bojové umenia alebo kultivácia čchi spomínanými cvičeniami sú častou inšpiráciou pre tanečníkov a mnohí tanečníci ich aj prakticky vykonávajú. Zahrnutím týchto východných disciplín do tanečného tréningu sa zvyšuje citlivosť a pohyblivosť čchi, zlepšuje sa elasticita tela, jeho pevnosť a prispôsobivosť, tanečníci tak kultivujú aj zjednotenie tela a mysle. Aikido je dobrým prostriedkom uchopenia základných princípov kontaktnej improvizácie.

S čchi meridiánov vlastne pracuje každý človek, ktorý žije a ktorý sa aktívne hýbe. A tanec je jednou z vhodných ciest ako s meridiánmi pracovať. Ak čchi chceme v tele pocítiť a niekam ju viesť, je potrebné robiť to vedome. Nie zriedkakedy sa stáva, že bolesť (čo je energetický blok na určitom mieste na tele), vďaka tancu zmizne. Naopak bolesť si môžeme tancom vytvoriť, ak s telom pracujeme nadmieru, nesprávnym používaním anatomických princípov ale aj nesprávnym a nevedomým použitím energie. Preto je o vedomej práci s energiou čchi dobré vedieť a vhodné je ju aj využívať. Tanec tak získa nový level prevedenia a zároveň sa tak môže stať aj terapeutickým, liečebným prostriedkom samotného tanečníka. V mojej praxi som sa stretla s niekoľkými zaujímavými efektmi vedomej práce s čchi počas tanca. Tancom sa s touto prácou dokáže spriechodniť čchi do tej miery, že sa výrazne prelieči napríklad nachladnutie. Alebo dlhodobejšia práca s čchi meridiánov môže odstrániť aj chronický problém. S jednou študentkou sa nám počas týždňového workshopu zameraného na improvizácie s meridiánmi, podarilo znovu naštartovať menštruačný cyklus, ktorý jej absentoval vyše pol roka. V tanečných improvizáciách pracovala s meridiánmi obličiek a pečene (ledviny a játra / cz), a keďže tieto dva orgány s menštruačným cyklom súvisia, výsledok sa dostavil. Ako tanečník môže podporovať čchi vo svojom tele?

Starostlivosť o obe batérie - V prvom rade si treba uvedomiť oba zdroje čchi v nás - prenatálny a aj postnatálny, a starať sa o oba. Postnatálnu čchi vyživíme dostatočne kvalitnou a pravidelnou stravou, správnym dýchaním, pobytom na čistom vzduchu, detoxikáciou organizmu. O prenatálnu čchi sa môžeme starať dostatočným oddychom a nevystavovaniu sa extrémom. Zároveň by bolo vhodné uvedomiť si akúsi energetickú ekonómiu. Čím sú výkony náročnejšie, tým je spotreba čchi v tele väčšia. V tanci sa nehýbu len naše končatiny, ale s tancom spolupracujú všetky orgány tela. Tak napríklad pečeň je orgán, ktorý má okrem iného na starosti skladovanie krvi – keď je telo v pokoji, krv je v stabilnom príbytku tohto orgánu. Ako náhle sa telo začne hýbať, pečeň zodpovedá za distribúciu krvi do zúčastnených častí tela a jeho štruktúr. Čím je pohyb náročnejší a rýchlejší, tým má pečeň viac práce. Pľúca pumpujú vzduch, srdce bije ako zvon, aby zabezpečil cirkuláciu kyslíka a krvi po tele, atď. Tanec nás na jednej strane psychicky i fyzicky nabíja, vďaka nemu čchi v tele cirkuluje, a teda nestagnuje, vyplavujú sa endorfíny pôsobiace pozitívne na psychiku, no na druhej si tanec vyžaduje veľké energetické vklady organizmu. Z toho dôvodu treba telu (ale aj mysli ) po tanečných výkonoch dodať dostatok odpočinku, aby mohlo načerpať nové dávky čchi, a tak zregenerovať. Je dôležité rozumne plánovať predstavenia, pedagogické či iné pracovné aktivity, aby čchi mala dostatok času a priestoru na regeneráciu. Telo, ktorému venujeme takúto starostlivosť, sa nám odvďačí tým, že nám bude dlho fungovať a odvďačí sa aj istým druhom rýchlejšej nápravy narušených tkanív. Prípadné vyvrtnutia členkov, zlomeniny, natiahnutie šliach..., ale aj bežné ochorenia, ako je napríklad prechladnutie, sa pri dostatku čchi liečia jednoduchšie a rýchlejšie. Čím je čchi v tele vyčerpanejšia, tým sa človek dlhšie dostáva zo zdravotných problémov, alebo im rýchlejšie podľahne.

Emócie

Ekonomicky treba pracovať aj s emóciami. Z taoistického pohľadu sú emócie rovnako silným spotrebiteľom čchi. Výbuchy zlosti, zášť, pocit silnej nepriazne voči niekomu, či niečomu, ohováranie či neustále hodnotenie druhých, ale aj negativistické ponosovanie sa..., to všetko sú faktory, ktoré ovplyvňujú čchi v tele – jej množstvo ale aj kvalitu. Čchi je zmätená a vzbúrená pri hneve, stráca sa pri smútku, pri strachu klesá, nadmerným premýšľaním stagnuje a je blokovaná. Čchi v tele zahrňuje všetky fyzické a psychologické funkcie a všetky tieto funkcie čchi aj spotrebovávajú. Cestovanie

Tanečníci veľa cestujú, často aj mimo časové pásma. Tieto naše cesty si od nás pýtajú veľké energetické vklady, o čom často ani nevieme. Podľa taoistov nadmerné cestovanie vyčerpáva prenatálnu „batériu“, oslabuje obličky, a preto je nesmierne dôležité po takých cestách dodať organizmu dostatočný odpočinok. Pri plánovaní cesty je treba do programu zahrnúť aj čas na dostatočnú aklimatizáciu, kým tanečník začne na novom mieste podávať výkony. Opäť pripomínam, že prenatálna čchi súvisí s obličkami a tie sú základom našej „šťavy“. Niet preto divu, že najdôležitejší liečivý bod pri tzv. „jet lugoch“ je bod práve na dráhe obličiek (bod Yingu KI 10 - pod kolenom). Pravidelnosť

Naša postnatálna „batéria“ čchi má okrem iného rada pravidelnosť. Preto je vhodné myslieť na pravidelný prísun potravy, pravidelný spánok, pravidelnosť v tréningu... Už len samotným faktom pravidelnosti sa táto batéria bude menej vyčerpávať.

Čchi a energia prírody

Neposlednou radou taoistov, ako si šetriť čchi, je aj prepojenie sa s tokom čchi prírody. Čchi jednotlivca a čchi prírody sa navzájom ovplyvňujú. Inak sa človek cíti v zime, keď všetko naokolo spí a inak na jar, keď sa oddýchnutá čchi tlačí na povrch. Inak sa cítime v lete, keď čchi kulminuje svojou najväčšou aktivitou a inak zase na jeseň, keď sa čchi stišuje a všetko začína sťahovať do seba a pripravovať na oddych. Taoistická filozofia nám radí, aby sme začali registrovať tieto zmeny a nasledovali ich aj v našom živote. Naša čchi sa tak nebude zbytočne vyčerpávať a môže sa, ako príroda okolo nás, znovuobnovovať. Znamená to napríklad uvedomiť si, že zima je obdobím, kedy nie je moc vhodné sa nadmieru fyzicky vyčerpávať. Prijať to, že dnes už prirodzene nemôžeme robiť s takým istým nasadením ako pred dvadsiatimi, či desiatimi rokmi, ale tento nový stav pretransformovať do niečoho iného a neubližovať si.

Čchi a myseľ

Doteraz bola reč o čchi v súvislosti s telom. Čchi je však súčasťou aj našej mysle. Telo a myseľ sa nedajú od seba oddeliť, stav a naladenie mysle jednoznačne ovplyvňujú stav tela a opačne. Čchi dokáže byť našou mysľou i vedená a je schopná reagovať na našu predstavivosť. A to je vec, ktorú je možné používať aj v tanci, mimo súvislosti so zdravotnými otázkami, o ktorých tu bola doteraz reč. Vynikajúci výsledok na skúške, dobrý priebeh predstavenia, úspech na nejakej súťaži alebo čokoľvek iné, je možné dosiahnuť tým, že si pred daným výkonom tú situáciu vizualizujeme. Pretože kam ide myšlienka, tam ide aj čchi. Práca s predstavivosťou, pri ktorej priam zhmotňujeme naše priania, je vynikajúcim prostriedkom to dosiahnuť (podotýkam však, že funguje len pri pozitívnych úmysloch, nie negatívne sa môžu obrátiť proti nám). Vizualizácia je samozrejme aj vhodným liečebným prostriedkom. Vďaka sugescii dochádza k vylučovaniu endorfínu v mozgu, ktorý zapríčiní, že sa napríklad zníži fyzická bolesť, celkovo sa mení vnímanie sveta a okolností. Sekrécia endorfínov je naopak stimulovaná aj dynamickým fyzickým cvičením – teda tanec v nás dokáže nabudiť čchi a dokáže aj liečiť. Naša vitalita je vyživovaná prijímaním čchi z univerzálneho zdroja. Ale aj tak všetci ju ovplyvňujeme a robíme v nej rozdiely tým, ako premýšľame, ako vnímame svet okolo seba a samého seba v ňom.

Energetická ekológia Na záver spomeniem výsledok jedného výskumu: nemeckí inžinieri predstavili verejnosti zaujímavý vynález. Vytvorili prúdové okruhy „napájané“ telesnou teplotou ľudského tela. Vďaka elektrine (energii, čchi) vytvorenej teplotou človeka je z týchto prúdových okruhov možné bez batérie a bez nabíjačky používať liečebné prístroje a stimulátory s nízkym elektrickým príkonom. Už teraz je možné na báze vlastnej telesnej teploty používať napríklad strojčeky na zlepšenie sluchu. V budúcnosti môže naše telo fungovať ako doplňujúci zdroj prúdu aj k väčším elektrickým prístrojom, ako sú napr. športové hodinky, MP3 prehrávače, alebo mobilné telefóny.

Vskutku úžasné a pri uvoľnení uzdy vlastnej fantázii si dokážem v budúcnosti predstaviť divadlo, ktoré by všetky svoje zvukové a svetelné energetické výdaje bolo schopné obhospodarovať na princípe ekologických kolektorov energie z telesnej teploty divákov, energie aplauzu, nadšenia, či úrovne vnímania predstavenia, ale hlavne energie vynaloženej samotným tancom tanečníkov počas predstavení. Bolo by to niečo, čo sa hodí do dnešného sveta disponujúceho rôznymi technológiami. Zároveň by to mohlo byť príjemným znakom ekologického osvietenia našej spoločnosti, konečne si globálne uvedomujúc to neodvratné, rýchle míňanie neobnoviteľných zdrojov energie na tejto planéte a väčšie využívanie tých obnoviteľných zdrojov ako je napríklad slnko, vietor, vodné toky..., či už samotný pohyb človeka.

Starí taoisti technológie nemali. Nemohli nič zmerať, vedecky dokazovať. Dokázali však lepšie vnímať a využívať energiu pre svoj život na inej úrovni ako to robíme dnes my, obklopení množstvom elektrických prístrojov. Objavili, že uchovávanie a znovuobnovovanie esencie ťing, môže viesť k zdravšiemu a dlhšiemu životu. Pred niekoľkými tisíckami rokov bolo všetko na svete oveľa jednoduchšie: nebola televízia, rozhlas, nočné kluby pre zábavu..., to všetko odvádza čchi a ruší myseľ. Vzduch bol čistý, hojnosť prirodzenej čchi bola k dispozícii ľuďom. Keď slnko zapadlo, ľudia nemohli hneď zaspať, ale neodvážili sa potulovať po okolí v tme. Jeden zo spôsobov ako tráviť čas bolo sadnúť si a upokojiť sa. Hneď ako boli do určitej miery schopní upokojiť svoju myseľ, začali sa upokojovať aj ich telesné funkcie. Začali si uvedomovať tok čohosi v tele. Tok začínal v pupku, odtiaľ smeroval dolu do perinea a potom hore po chrbtici do hlavy, odtiaľ dolu po čele do jazyka, hrtanu a potom dolu do pupka. Túto základnú dráhu, po ktorej čchi prúdi a vyživuje celé telo, poznáme pod názvom „mikrokozmická obežná dráha“ a následne odtiaľ čchi prúdi do meridiánov. Pracujú s ňou spomínané staré systémy, ktorými si dodnes ľudia vyrovnávajú energetické toky v tele, liečia sa nimi, upokojujú svoju myseľ i telesné funkcie, proste sa prinavracajú a približujú späť k svojej podstate. Niet divu, že sa stávajú súčasťou pohybovo-duchovného vybavenia súčasných tanečníkov, ktorí s energiou, ktorú v tanci používajú, začínajú pracovať inak – uvedomelejšie a komplexnejšie.

Uverejnené v časopise TANEC, 1/2015