KOLENÁ TANEČNÍKA

Kolená sú u tanečníkov najčastejšie poranené kĺby. Na ich zdraví a pohode však naše tancovanie závisí a kvôli tancu chceme od nich skutočne veľa. Okrem toho, že nesú váhu takmer celého tela, naša pohybová vynaliezavosť od nich vyžaduje veľkú prispôsobivosť, rýchle reakcie, stabilitu, schopnosť plného ohybu, a v súčasných technikách „floorworku“, v ktorých sa pohyb prevádza na zemi a na kolenách, vyžadujeme od kolien takmer železnú pevnosť. (pre českých čitateľov prekladám niektoré odlišné výrazy do češtiny)

Zložitý mechanizmus

Kolenný kĺb patrí napriek svojmu jednoduchému vzhľadu medzi najkomplikovanejšie kĺby. Správny mechanizmus jeho fungovania spočíva na spolupráci niekoľkých štruktúr, ktoré sa navzájom dopĺňajú a ovplyvňujú. Kosti kolena sú najhlbšou štruktúrou, pevnou oporou využívajúcou stabilitu celého kostrového systému. Jedná sa o spojenie stehennej kosti (femur) s kosťou lýtka (tibia) a súčasťou kĺbového puzdra ešte tzv. voľná kosť - jabĺčko/čéška (patella). Povrchy kostí, ktoré sú súčasťou kĺbového puzdra, sú pokryté chrupavkou. Tá spolu s kĺbovou tekutinou, napomáha hladkému pohybu kĺbu a zabraňuje jeho opotrebovaniu. Väzy kolena držia tieto kosti pevne pohromade a stabilizujú ich v jednotlivých polohách, ktoré si pohyb vyžaduje. Pomáhajú im v tom aj menisky. Svaly sú zdrojom pohybu. Koleno sa ich zmršťovaním a uvoľnením môže ohýbať a tým zaručiť telu rôzne možnosti pohybu. Kolená sú zároveň týmito štruktúrami prepojené s ostatnými časťami tela – v prvom rade ku bedrovým kĺbom/kyčliam a členkom/kotníkom. Stav kolien ich teda ovplyvňuje a naopak, správnosť používania týchto kĺbov, ale aj kvalita šliach pripájajúca svaly ku kolenám, ovplyvňujú stav samotných kolien.

Kolenami samozrejme prechádzajú aj cievy a nervy. Cievy kolenám privádzajú výživu cez krv; nervy prenášajú z mozgu impulzy k pohybu a naopak do mozgu informácie o stave a možnosti pohybu kolien. Medzi takéto informácie patrí aj bolesť, ktorá je však už jednou z varovných správ, že niečo s kolenom nie je v poriadku. Kolenami prechádzajú aj energetické dráhy - meridiány. Nimi sú kolená prepojené s dôležitými orgánmi a ich systémami – slezinou a žalúdkom, pečeňou/játry a žlčníkom, obličkami/ledvinami a močovým mechúrom. Slezina zabezpečuje dostatočnú výživu pre svaly, pečeň má na starosti výživu šliach a väzov, ich pevnosť, elasticitu, vytrvalosť a schopnosť dávať svalom „drive“. Obličky sú zodpovedné za kvalitu kostí, chrupaviek a meniskov.

V tanečnej profesii sa stretávame hlavne s vyvrtnutím kolena, s natiahnutím či roztrhnutím väzov, s poškodením meniskov alebo s vodou v kolene. Každý z týchto problémov nás viac či menej obmedzí v našich plánoch a činnostiach. A je len na nás, kedy začneme kolená počúvať, aby sme sa vyvarovali väčším problémom.

Jedinečná hmota - Meniskus Meniskus je špeciálne tvarovaná chrupavka v tvare C. V každom kolene máme menisky dva – mediálny a laterálny, sú teda na oboch stranách kolien. Ich úlohou je neustále vyplňovanie priestoru medzi povrchmi koncov stehenných a lýtkových kostí. Tie by sa pôsobením váhy dostali k sebe veľmi blízko, priestor medzi kosťami by bol veľmi uzučký a náš pohyb by tak spolu s gravitáciou priblížil kosti k sebe natoľko, že by sa ich povrch trením narušoval. Hlavnou úlohou týchto živých klinov je teda redukcia trenia pri pohybe, ale aj ochrana kostí tlmením nárazov pri skokoch a dopadoch. Oba menisky zároveň stabilizujú kolenný kĺb vo svojej prirodzenej polohe. Meniskus je od prírody „vymyslený“ tak, aby s našim telom spolupracoval a nie tak, aby nám spôsoboval problémy. Nie je to mŕtva, tuhá štruktúra, ale je plastický a tvarovateľný, dokáže sa prispôsobovať podmienkam. Meniskus by sa dal prirovnať k akejsi kaučukovej tvarovateľnej hmote, ktorá sa našim pohybom v kĺbe modeluje. Svoj tvar C si neustále ponecháva, ale mení hrúbku jednotlivých svojich plôch podľa toho, kam sa kosti kolena pri pohybe posúvajú. Robí to preto, lebo neustále „túži“ plniť svoju najhlavnejšiu funkciu – ochraňovať kĺb. A keďže tanečný pohyb je často nevyspytateľný a rýchly, meniskus je schopný reagovať nevyspytateľne a rýchlo. Musí to mať však svoju mieru. Táto fascinujúco spolupracujúca štruktúra potrebuje aj našu spoluprácu. Potrebuje anatomicky zdravé používanie kolena, správnu mieru používania kolena, ochraňovanie kolena používaním „kolenačiek“, dostatočné rozohriatie a prípravu pred tanečným výkonom, čas na regeneráciu a aj kvalitnú výživu. Ak dostáva tieto prvky, nekričí o pomoc. Pokiaľ nie, rozpráva bolesťou kolien. Ak táto reč nie je vypočutá, stav sa vyvinie do postupnej demolácie meniskov, následne demolácie chrupaviek kostí a následne celého kolenného kĺbu. A v tomto stave je koleno ako auto bez kolies. I keď autom čiastočne ostáva, moc ďaleko ním kvôli treniu o cestu a nepríjemnému škripotu nezájdeme.

Z napísaného je teda zrejmé, že poškodenie meniskov signalizuje, že sme zašli už veľmi ďaleko. Psychosomaticky a symbolicky spracovávame v kolenných kĺboch tému pokory. V dnešnej dobe nemáme potrebu sa klaňať, byť vďační, ohnúť sa, pokoriť sa. Ideálom doby sa stal do výšky napnutý a nepoddajný človek, ktorý si niekedy zubami-nechtami ide za svojim. Niet divu, že problémy s kolenami, a hlavne poškodenie meniskov, nadobudli značný rozsah. Základom ich zranenia je prepínanie a toto postihnutie ukazuje na akúsi pýchu a zaslepenie. Človek by mal poznať svoje hranice a zistiť, že svojim úsilím a výkonom zachádza príliš ďaleko. Neschopnosť sa pokoriť reálnemu stavu, potlačenie skromnosti, ignorovanie varovných signálov formou bolesti, vedie k tomu, že človek je donútený k starostiam s meniskami.

Prepínanie našich možností vedie aj k ďalším nepríjemnostiam – k natiahnutiu, či až roztrhnutiu väzov. Kolená sú od prírody ochránené voči vykĺbeniu a vysunutiu. Za týmto účelom kosti v kĺboch stabilizuje hneď niekoľko väzov. Skrížené väzy sú hlavnými stabilizátormi kolena. Predný skrížený väz a zadný skrížený väz sa navzájom krížia v strede kolena. Ten predný stabilizuje posun predkolenia voči posunu dopredu a zadný proti posunu dozadu. Po stranách sa nachádzajú bočné väzy – vnútorný a vonkajší kolaterálny väz. Tie plnia svoju funkciu najmä pri kombinovaných rotačných pohyboch. Takže pri ich poškodení dochádza ku zníženiu až strate stabilizačnej funkcie, čo má za následok nestabilitu kolena. Väzy musia byť pevné, no i pružné zároveň. Majú však svoje limity a aj potreby. Ak chceme so svojimi kolenami podávať znamenité výkony, je nutné kolená vždy pred tréningom dokonale rozohriať a rozcvičiť. Vhodný je aj čchi-kung, ktorý do kolien privedie blahodárnu energiu čchi. (o čchi-kungu čítaj v tomto blogu). Na druhej strane sú kolená upevňované aj samotným pohybom, resp. pohyb kolena podporuje väzy a šľachy, ich pevnosť ale aj pružnosť. Pohyb však musí byť vykonávaný anatomicky správne. Kvalita väzov a šliach je navyše zabezpečovaná našou výživou, harmonickou energiou pečene/jater, dostatočnou regeneráciou, vhodnou prípravou na výkon a správnym anatomickým prevádzaním pohybu kolien.

Energetické toky

Spomínam rôzne orgány, ktoré pre bežného človeka zrejme nemajú s kolenami nič spoločné. Podľa čínskej medicíny však v tele existujú cez spomínané meridiány prepojenia, ktoré práve tieto orgány dostávajú v otázkach kolien, ale aj všetkých ostatných kĺbov, do hry. Menisky, chrupavky a kosti kolena sú podľa čínskej medicíny vyživované energiou obličiek/ledvín. Ak ich chceme mať v poriadku, je vhodné udržiavať si aj obličky v poriadku a vyživovať ich stravou a energiou. Šľachy a väzy, ako som už spomínala, závisia od stavu pečene/jater. Tejto téme sa budem podrobne venovať na januárovom workshope MEDICÍNA V TANCI, zameranom práve na obličky (o workshope čítaj viac).

V oblasti kolien sa na meridiánoch nachádzajú veľmi silné energetické body. To znamená, že kolená sú takým „meetingpointom“ tokov energie a ich dobrý stav je aj z tohto dôvodu namieste. Len pokiaľ sú kolená v harmonickom stave, môže cez ne energia prúdiť a dostávať sa tam, kam má od prírody v úmysle prúdiť. Zo všetkých spomeniem tie najdôležitejšie body a ich najdôležitejšie účinky. Tesne pod kolenom, na vonkajšej strane sa na dráhe žalúdka nachádza bod Zusanli (ST 36). Je jedným z najsilnejších imunostimulačných bodov tela, podporuje žalúdok a slezinu v spracovávaní potravy a v jej premene na energiu. V jeho tesnej blízkosti sa na dráhe žlčníka nachádza bod Yanglingquan (GB 34). Ten je okrem iného majstrovským bodom na šľachy, ktoré vyživuje, regeneruje a stará sa o ich dobrú kondíciu. Na vnútornej strane kolien sa na dráhe obličiek nachádza bod Yinggu (KI 10). Je tzv. bod biorytmu, teda má na starosti akúsi aklimatizáciu nášho organizmu pri zmenách životných podmienok. Často je používaný napríklad na rýchlu adaptáciu organizmu pri letoch cez časové pásma, teda pomáha pri „jetlugoch“. V strede ryhy zadnej časti kolena sa nachádza bod Weizhong (BL 40), ktorý je okrem iných svojich schopností často využívaný najmä kvôli schopnosti uvoľniť blokády v bedrovej chrbtici a krížoch, a tým tam odstrániť bolesti.

Psychika

Okrem pomoci kolenám cez správne anatomické používanie tela, cez ich ochranu (aj kolenačkami), dostatočnú regeneráciu a kvalitnú výživu, pomáha kolenám aj uvoľnenie psychiky, uvedomenie si určitých súvislostí. Z vlastnej praxe tanečnice, ale aj terapeutky viem, že pri počiatočných problémoch s kolenami si niekedy stačí „len“ niečo uvedomiť. Okrem témy pokory, o ktorej už bola reč, spomeniem na záver ešte jednu súvislosť medzi kolenami a našou psychikou. Symbolicky sú kĺby miestami, ktoré prepájajú jedno s druhým. Sú križovatkami ciest obehu energie. Problémy s kĺbmi nastávajú, pokiaľ v živote nedochádza k prirodzenému prepájaniu vecí, javov, situácií, vzťahov..., pokiaľ sa telo neprepája s dušou, duchovno s materiálnom a podobne. Sú zároveň miestami, kde energia čchi jednej časti tela prechádza do druhej, takže v psychickej rovine to súvisí so schopnosťou človeka tvoriť súvislosti a aj ich v živote využívať.