O zime, chlade, obličkách, kostiach, kĺboch a pevnej vôli

V kontexte čínskej medicíny je obdobie zimy priraďované k fáze VODA. Energia zimy, VODY, je pomalá, voľne plynúca, zjavne statická, čakajúca. Takú energiu v zime postrehneme v prírode – na poliach, horách, v energii stromov, v správaní zvierat. V zime vládne noc, svetla ubudlo, teploty neustále klesajú, zdá sa, akoby sa celý svet prestal pohybovať. Avšak človek sa v dnešnom hyperaktívnom pretechnizovanom svete tejto prirodzenosti akosi vymyká. Aj keď pociťujeme únavu, máme prostriedky na to, ako ju utlmiť, pretože do práce treba ísť a sme nútení myslieť si, že v nej treba byť rovnako produktívny ako napríklad v lete. Energiu zimy vieme vymazať z programu prirodzeného bytia tým, že niektorí v decembri odlietame na dovolenku do tropických krajín, pred Vianocami horlivo kupujeme darčeky, plníme chladničky, odovzdávame koncoročné pracovné výkazy... Pred koncom roka treba aj spravidla stihnúť odpremiérovať grantom podporené predstavenie, prípadne vyplniť žiadosť o ďalší grant... V zime všetko naokolo spí, ale človek maká, tvorí, potí sa... Určite sa to dá, ale potom niet divu, že sa na jar cítime unavení. Podľa taoistickej filozofie človek takýmto konaním siaha do svojich energetických rezerv.

Čo by mal robiť tanečník v zimnom období? Naladiť sa na energiu zimy a oddychovať. Neznamená to úplne vypnúť a prestať tancovať, ale tancovať menej, citlivejšie, vyhýbať sa vyčerpávaniu organizmu pri extrémnych výkonoch, naplánovať si menej predstavení a menej mentálne náročnej práce. Zima je vynikajúcim časom vnorenia sa do svojho vnútra, a to z hľadiska psychického, ale aj fyzického.

Počas svojho dlhoročného pedagogického pôsobenia na tanečnej škole SEAD v rakúskom Salzburgu som jasne pozorovala tieto zmeny na študentoch. V zime sa zákonite študentom nechcelo, na ranných tréningoch ich telá aj mysle vlastne ešte spali, výkony boli slabšie, a keď sa aj študenti alebo pedagógovia do extrémov tlačili, výsledkom bolo ich rýchle vyčerpanie a časté úrazy. Naopak, keď sa nám v rámci možností podarilo do štruktúry výučby v zime zakomponovať hodiny, na ktorých študenti nemuseli podávať také výkony ako inokedy, ale mohli sa cez improvizácie a vedomé pozorovanie svojho pohybujúceho sa tela viac vnárať do hĺbky, výsledky v kvalite pohybu boli zreteľnejšie. Tento proces bol, samozrejme, pomalší, ale viedol k porozumeniu telu, študentom prinášal hlbšie zblíženie sa s ním, jeho logikou a potrebami. Zima bola obdobím, keď mali tanečníci možnosť ponoriť sa do seba, do svojho pohybu, pretože v iných obdobiach na to čas nemali. A „profit“ sa objavil neskôr, keď v čase vyššej aktivity tela (napríklad na jar či v lete) dokázalo takto „poučené“ a „prehĺbené“ telo podať kvalitnejší, čistejší a vedomejší výkon.

V zabehnutej štruktúre školy podobného typu by bolo zrejme ťažké nasledovať zmeny energie ročných období a s nimi súvisiace nároky, možnosti aj potreby tela a prispôsobiť im výučbu v skutočne komplexnej podobe. Jednou z malých zmien by mohla byť na prvý pohľad banalita – v zime začínať s praktickými tréningami aspoň o hodinu neskôr a zo školy odchádzať skôr. Počet predstavení v zime by mohol byť nižší a „ušetrený“ čas by sa mohol venovať body awareness, anatómii, anatómii v pohybe a podobným metódam. Som toho názoru, že keby k tomu došlo, získali by tým všetci – študenti, ich telá a výsledky, pedagógovia a ich telá a výsledky...

Problémy tela sú rečou tela Pokiaľ si tanečník začne cez bolesť uvedomovať problémy s kĺbmi, pokiaľ ho neustále bolí chrbtica, denne musí vypiť 2 – 3 kávy, pretože inak sa nenaštartuje, pokiaľ sa v zime nepreberie, skôr ako si dá horúcu sprchu, tak si možno uvedomí, že na tom všetkom niečo bude. Kosti, kĺby, dostatok energie. Teda všetko, od čoho je náš tanec závislý, s energiou VODY súvisí. A orgánmi, ktoré to majú na starosti, sú obličky/ledviny. Bez preháňania napíšem, že obličky/ledviny sú náš základ.

Každý orgán nášho tela má nejaké úlohy. Obličky/ledviny majú podľa čínskej medicíny na starosti náš „korienok“, náš začiatok, bez ktorého by nebolo nič. Uchovávajú silu, ktorú sme dostali od rodičov, a v istom zmysle sme ju zdedili aj po všetkých generáciách našich predkov. Kvalita energie obličiek určuje množstvo našej životnej energie, našu výkonnosť, talent, inteligenciu, predispozície k chorobám i schopnosť sa s nimi popasovať. Zákonite tak určuje aj dĺžku a kvalitu nášho života, radosť z neho, dôveru v neho a chuť ho žiť. Má na starosti aj našu schopnosť odovzdať to všetko ďalej, teda schopnosť splodiť potomkov a preniesť tieto poklady ďalej do budúcnosti. Ide o takzvanú „prenatálnu energiu“, ktorá v obličkách sídli. Pri narodení jej máme dostatok, bohužiaľ však nie je obnoviteľná. Životom, a hlavne jeho spôsobom, ju iba míňame. Dokážu ju obnovovať len majstri čchi-kungu alebo tchaj-ťi-čchüan.

Čo energiu obličiek/ledvín vyčerpáva? V prvom rade sú to dennodenné metabolické činnosti nášho organizmu – trávenie, prirodzená nočná detoxikácia, regenerácia buniek, hormonálna a pohlavná aktivita, ale aj premýšľanie. Keby však naše telo spotrebovávalo energiu len na tieto úkony, dožilo by sa v zdraví 150 rokov. My si však tento svoj poklad vykrádame hneď niekoľkými, pre človeka charakteristickými činnosťami: životom proti rytmu prírody, kam patrí napríklad ponocovanie, nočné služby, časté cestovanie cez časové pásma, no i časté cestovanie celkovo, a to všetko bez dodatočného odpočinku. Obličky si my, tanečníci, vyčerpávame samotným tancom, ale hlavne jeho kvantitou a rytmom medzi tancom a odpočinkom. Tanec sa niekedy dokáže podobať vytrvalostnému športu. Obličky rovnako vyčerpáva nerešpektovanie prirodzených energetických zmien v prírode, ktorej sme súčasťou, a teda fungovanie v rovnakom tempe v každom ročnom období. Z hľadiska čínskej medicíny je nelogické a neprirodzené pracovať v zime s toľkým nasadením ako napríklad na jar, či v lete.

Obličky ničíme našou záľubou v extrémoch – nadmerné vyčerpávanie organizmu, extrémne náročná fyzická i mentálna práca, nadmerný sex, nadmerné hladovky, diéty, neustále cestovanie, časté potápanie, pohyb vo veľkých nadmorských výškach, adrenalínové a vytrvalostné športy, vystavovanie sa nadmerným poveternostným vplyvom. Obličky trpia permanentným nedostatkom spánku, ktorý je základom ich regenerácie. Vyčerpáva ich veľké množstvo pôrodov i potratov, u mužov veľké množstvo ejakulácií.

Fáze VODA prináleží chlad Je typický pre zimné obdobie, no ak je ho veľa, obličky vyčerpáva. Pri chlade sú všetky životné pochody stíšené, spomalené. Mnohí z nás nemajú chlad radi. Jeho pozitívnou stránkou je však to, že nás núti k maximálnemu oddychu a k minimálnemu vyčerpávaniu vlastného tela, ale aj jeho tepla. A sme opäť pri energii zimy a pri zamyslení sa nad tým, ako sa v tomto období k svojmu telu správať. Chlad nás núti oddychovať, ale keď mu svoje telo vystavujeme, tak naše obličky veľmi zraňuje, a ak sa to deje vo veľkom množstve, uberá im silu. Chlad môže do tela prichádzať rôznymi spôsobmi. Keďže meridiány obličiek pramenia na chodidlách, chlad sa chôdzou naboso po studenej podlahe veľmi rýchlo cez chodidlá dostane priamo do obličiek, čo ich ničí. Obličky ďalej neznášajú chlad, ktorý ide do nich priamo, keď človek chodí v krátkom tričku, teda s odhalenými obličkovými partiami. Obličky trpia, keď v lete či v zime pijeme chladené nápoje; keď si v zime kvôli účesu alebo preto, lebo v čiapke nevyzeráme dobre, nezakrývame uši. Uši sú s obličkami prepojené a samotný sluch veľmi závisí od energie obličiek. Nie je náhoda, že sa uši tvarovo na obličky veľmi ponášajú. Preto čínska medicína radí v zime si uši zakrývať pred vetrom a chladom. Chlad sa v tele dokáže ukladať dlhé roky a premeniť sa na chronickú záležitosť. Oslabí tak systém a výsledkom môžu neustále studené ruky, nohy, podbrušká, zadky. Menštruačné kŕče sú tiež veľmi častou príčinou chladu v tele, najmä v podbrušku.

Podchladenie tela zapríčiňuje blokády vo všetkých oblastiach organizmu – na fyzickej i mentálnej úrovni. Podchladenie znemožňuje činnosť obličiek, ich schopnosť roznášať po tele teplo, vyživovať ním orgány... Tým trpí celý organizmus a jeho pochody sa nemôžu vykonávať naplno – od trávenia cez pohybový systém až po sexualitu. Bolesti z chladu majú tupý, hĺbkový charakter a často vznikajú úplne zbytočne, z našej nevedomosti. V mojej terapeutickej praxi sme s tanečníkmi vyriešili mnoho chronických bolestí kdekoľvek na tele len tým, že sme z nich metódou moxovania (nahrievania akupunktúrnych bodov a dráh) vyhnali roky uchovávaný chlad. Ako tanečníci však často zažívame studené podlahy, na ktorých skúšame aj celé dni, a to často naboso. Sú to pre obličky kritické situácie, s ktorými sa musia pasovať a odčerpávať teplo do systému zo zvyšku organizmu. Vieme svoje aj o „kose“ na nevykúrenom javisku počas skúšok, o tancovaní v chladnom prievane, o nepríjemnom pocite, keď musíme dlho ostať v studenom spotenom cvičnom oblečení. Túto zimu potom cítiť až v kostiach (obličky – hĺbka – kosti). Často po takýchto akciách tanečník rýchlo prechladne alebo ho začnú bolieť kolená, bedrá či samotné obličky.

Obličky vyživujú kosti, kĺby, chrupavky

Z hľadiska filozofie čínskej medicíny okrem úlohy filtrácie krvi, oddeľovania nespotrebovaných látok aj nečistôt a spomínaného uchovávania energie majú obličky na starosti dôležité štruktúry, ktoré v tanci využívame – kosti, kĺby, chrupavky, chrbticu. Obličky svojou energiou budujú ich štruktúru, dodávajú im výživu, určujú ich pevnosť a schopnosť regenerácie. Majú na starosti tzv. minerálne hospodárstvo tela, takže tieto štruktúry dostávajú svoju výživu práve vďaka obličkám a cirkuláciou vyživujúcej krvi a ich energie po tele prostredníctvom siete energetických dráh – meridiánov. V dôsledku oslabenia obličiek strácajú kosti svoju pevnosť a kĺby priechodnosť a flexibilitu. Typickými známkami vyčerpania obličiek sú boľavé kĺby, hlavne kolená a bedrá, osteoporóza, rôzne kostné deformácie i výrastky. V kontexte funkčného okruhu patria k obličkám hlavne veľké kĺby. Tie tuhnú v dôsledku degenerácie vodonosnej chrupavkovitej vrstvy, ktorá pokrýva kostné časti kĺbov, aby tam bránila nadmernému treniu. Približne 70 % tela tvorí voda, ktorá je bázou aj klzkých tekutín v našich kĺboch. Premazávajú ich, umožňujú nám pohyb a prostredníctvom tohto pohybu nás spájajú s okolím.

Psychické súvislosti

Obličky sú najhlbšie uložené orgány v našom tele. Z psychologického hľadiska s touto hĺbkou súvisí aj naša najhlbšia vlastnosť, nutnosť i potreba zároveň – naša vôľa žiť. V jemnejšej forme je to aj naša pevná vôľa niečo vykonávať, hlavne však začaté veci dokončiť, teda vôľa v zmysle vytrvalosti po fyzickej, ale aj psychickej stránke. A tú v tanci skutočne potrebujeme.

Obličky ako sídlo vôle sú aj zdrojom tvorivosti a vynaliezavosti, odvahy, dômyselnosti, prezieravosti, prenikania a sebanaplnenia. Nedostatok vôle v nich vedie k bázni, malej sebadôvere, strachu zo sily okolia. Naopak, tzv. hyperaktívna vôľa prináša človeku vnútorný nepokoj, vedúci k workoholizmu, ktorý môže vyústiť až do vyčerpania a „vyhorenia“.

Záverom Ak chceme svoje telo v tanci dlho používať bez problémov a bolestí, treba sa oň naozaj starať. Znalosti o jeho systémoch, logike a teda aj potrebách nám môžu pomôcť uchovávať ho dlho v pohode. Taoisti nám v tomto smere radia čosi pre každodennú prax? Múdrosti pre fázu VODA, obličky, kosti, kĺby, chrupavky... sa môžete dozviete na workshope fázy VODA, v rámci projektu Medicína v tanci, 22. – 24. januára 2016, v pražskej Alte. (pozri viac na stránke workshopy)