ANTILOPA NA JAVISKU
Svoju fyzickú silu máme tendenciu manifestovať veľkými svalmi, o ktorých si myslíme, že sú aj silné a schopné veľkého výkonu. Toto západne orientované poňatie sily často krát nie je pravda, svalovca môže ľahko premôcť krehkejšie vyzerajúci jedinec, ktorý však dokáže viac pracovať s energiou kostí a šliach. O šľachách a väzoch V tanci, najmä v partnerskej práci a v kontaktnej improvizácii, sa často pri pohľade na to, ako relatívne krehké ženy dvíhajú alebo presúvajú váhu muža, stretávame s dôkazom toho, že svalová sila nie je určujúca, často krát je dokonca menej efektívna. Pokiaľ pri dvíhaní váhy partnera používame svaly, unavíme ich, ale aj seba omnoho rýchlejšie, než keby sme tú váhu preniesli cez šľachy do kostrovej štruktúry a odtiaľ ju pretransformovali do zeme alebo do priestoru.
Bežne toho o šľachách moc nevieme a pokiaľ s nimi nemáme problémy, nevenujeme im pozornosť. Ak však chceme byť skutočne fyzicky silní, to znamená silní aj v zmysle pružnosti a akejsi pohybovej inteligencie, treba sa vo svojej tanečnej praxi venovať aj šľachám. Keď sa zameriavame na svaly, dvíhame tanečníkov svalmi a podobne, šľachy ostávajú nevyužité, teda sa nerozvíjajú sa a ostávajú slabé. Zdravé, vyživené a energetickými cvičeniami posilňované šľachy sú podľa skúseností toistov nevyhnutné pre rozvoj telesnej sily a telesného komfortu.
Šľachy a väzy sú druhom spojivového tkaniva. Šľachy spájajú kosti so svalmi, väzy spájajú kosti s kosťami. Väzy sa nachádzajú vo väčšej hĺbke, hlavne medzi kosťami a väčšinou sú krátke. Naopak šľachy môžu byť veľmi dlhé (napr. achillova šľacha) a viesť môžu pozdĺž niekoľkých kostí a na rôznych častiach tela. Môžeme si ich predstaviť ako extrémne silné gumy. Sú elastické, čo im dovoľuje sa natiahnuť a opäť sa zmrštiť. Aby si zachovali svoju pružnosť, vyžaduje si to venovať im pozornosť cez stravu, regeneráciu oddychom, ale aj rôznymi čchi-kungovými cvičeniami. Dokonca aj miera mentálnej pružnosti sa odráža na stave šliach. Šľachy sú vo svojej podstate zodpovedné za pohyblivosť tela, sú teda pre tanečníka extrémne dôležité. Sťahujú a uvoľňujú svalstvo, tým hýbu kosťami a kĺbmi, teda telom celkovo. Z pohľadu čínskej medicíny je stav šliach (i väzov) podriadený výžive pečene (jater), pretože od nej dostávajú svoju energiu a krv. Lekársky spis Su-wen uvádza: “Čchi potravy vstupuje do žalúdka, jej esencia sa rozptyľuje do pečene (jater) a odtiaľ ide hutná a výživná čchi do šliach“.
Pokiaľ je pečeň v dobrom stave, teda má dostatok krvi a vyváženej energie čchi, vtedy sú šľachy a väzivové tkanivá taktiež správne vyživované. To sa prejavuje na ich pružnosti, „vláčnosti“ a dostatočnom “zvlhčení”. Tento stav zabezpečuje telu aktívnu pohyblivosť, ktorá sa vyznačuje zdravím a vitalitou v šľachách, následne vo svaloch a celom tele. Naopak, ak je pečeň a jej krv v stave energetického deficitu, ovplyvňuje tým aj kondíciu a funkčnosť šliach. Ak napríklad pečeň nedisponuje dostatkom svojej pečeňovej krvi, tak ani šľachy a väzy nemajú potrebnú výživu. Bez tejto výživy stráca telo svoju flexibilitu, svaly schopnosť sa naťahovať a skracovať. To sa prejavuje všemožnými problémami so šľachami, blanami a väzmi. Dochádza k ich ochabnutosti, dreveneniu či krehkosti končatín, stratou pohyblivosti v kĺboch, kŕčom či traseniu končatín, záchvevom, či dokonca paralýzou končatín. Tanečník, ktorý so šľachami denne pracuje, nemusí zákonite cítiť tieto silné obmedzenia. O tom, že sa s jeho šľachami deje niečo neobvyklé a zamyslenia hodné, mu môže napovedať stav, keď zistí, že je pre neho náročnejšie šľachy rozcvičiť, to znamená pripraviť svoje telo na výkon, alebo v šľachách po tréningu či predstavení cíti výrazné a dlhšie trvajúce pnutie, či až bolesť alebo či chvenie alebo má i po kratšej pauze šľachy veľmi skrátené.
Čínska medicína, ktorej liečebnou súčasťou sú aj taoistické energetické cvičenia (čchi-kung, tchai ťi čchuan) navyše vypozorovala, že šľachy vyživené dostatočnou energiou pečene, sú zdrojom odolnosti voči únave. Vitalita pohybu totiž závisí na stave šliach, ktoré, ak sú dobre vyživené, pomáhajú telu k vysokej pohybovej výkonnosti a ochraňujú ho pred ľahkou únavy schopnosťou. Tá teda závisí aj od inteligencie s akou telo v pohybe využívame, teda spôsob, kedy nevyužívame toľko energiu svalov, ale naopak energiu šliach. Môžeme si to ozrejmiť na jednoduchom teste. Zaveste sa o tyč s pokrčenými pažami, teda s použitím svalov paží. Ako dlho vydržíte? Určite po krátkej chvíli pocítite únavu svalov a budete nútení skončiť. Keď sa však o tyč zavesíte s rukami vystretými, visieť bez pocitu veľkej námahy vydržíte dlhšie. Sila sa v tejto polohe rúk prenesie zo svalov do šliach a následne do kostí. Tento mechanizmus sa dá výhodne využívať v tanečných partnerinách a v kontaktnej improvizácii. Šetrí energiu a zabezpečuje aj plynulý tok energie medzi partnermi.
Nechcem tým povedať, že treba zabúdať na svaly a vôbec ich nezapájať. Oni to robia aj sami, na podnet šliach. Svaly si dokážeme vypestovať za pomerne krátku dobu, ale keď sa im prestaneme venovať, rýchlo dôjde k ich ochabnutosti. Šľachy si dokážu udržať silu po celý život, a navyše znesú omnoho viac, kým ich fyzická námaha unaví.
Úraz
Poškodenie šľachy je mnoho krát závažnejšie zranenie, než poškodenie kosti. Kosť sa dokáže rýchlejšie zrásť než šľacha, dokonca aj bolesť je pri natiahnutí, či pretrhnutí šľachy výraznejšia, než u zlomeniny kosti, alebo narušení svalu. Pri takomto poškodení treba venovať pozornosť pečeni (čínska medicína používa niekoľko bylinných prípravkov za účelom regenerácie šliach cez podporu pečene), zmeniť stravu tak, aby pečeni pomáhala, podporovať regeneráciu šliach napríklad cez ošetrenia shiatsu či akupuktúry. Na tele existuje niekoľko bodov, ktor
é pečení v tomto smere pomáhajú, dokonca existuje majstrovský bod priamo na šľachy, ktorým tieto liečebné systémy liečia šľachy veľmi úspešne. Je to bod GB 34 Yanglingquan. Leží pod kolenom, na dráhe žlčníka, ktorá je partnerskou dráhou dráhy pečene. Okrem akupunktúry a shiatsu je možné s týmto bodom a dráhami pracovať cez čchi-kung, ktorý má vo svojej „databáze“ mnoho cvičení podporujúcich výživu a regeneráciu šliach. Šľachy možno liečiť aj mentálne akousi zmenou nadstavenia nášho vedomia ku používaniu svojho tela. Úraz šliach môže veľa povedať aj o iných súvislostiach, ako je len telo. Keďže všetko so všetkým súvisí, naše telo s nami rozpráva aj v medziach nášho vnútorného nadstavenia, nášho správania sa, či vnímania seba a okolia, v kontexte tela a duše.
Ak si tanečník či tanečnica natiahne alebo roztrhne nejakú šľachu, je to jasným znakom toho, že prepína svoje možnosti. Má tendenciu „trhať sa“, kvôli svojej ctižiadostivosti riskuje príliš mnoho. Zdravá ctižiadostivosť bola prešvihnutá na úroveň, ktorá už nebola úmerná realite a možnostiam tela, a tak telo zareagovalo týmto spôsobom. Prehnaná ctižiadostivosť je poväčšine obrazom akejsi prázdnoty vnútra dotyčnej osoby, potreby za každú cenu dokazovať svoje možnosti. Porušenie šľachy je aj výsledkom nedostatočného pripravenia šliach na výkon, čo tiež vo svojej podstate zrkadlí prístup dotyčnej osoby k svojmu telu. Natrhnutím či natiahnutím šľachy má tanečník možnosť dotknúť sa reality. Telo sa tým postaralo o akúsi „nútenú“ pauzu. Človek sa nemôže hýbať fyzicky, no má obrazne povedané možnosť pohnúť trochu mozgom. Takáto pauza je priestorom na premýšľanie, na vnorenie sa do seba, kde možno skúmať, objavovať príčiny, a tak prísť na to, čo a prečo robí proti svojmu telu; zistiť, či je to naozaj nutné a či mu to za to stojí. Pretrhnutá či nadtrhnutá šľacha zrejme nikomu za veľa nestojí a tak je táto situácia veľkou výzvou. Je to možnosť ako zmeniť doterajší spôsob používania tela i ducha. Dotyčný si môže položiť otázky typu: „Kde a prečo prepínam svoje možnosti? Kvôli čomu (komu) som sa nechal opantať príliš neuskutočniteľnými snami? Kedy sa moja ctižiadostivosť stáva určitou pascou? Čo by sa stalo, čo by som robil, keby sa mi telo už nemohlo nenavrátiť do pôvodného stavu?
Ak sa postihnutá šľacha neošetrí rozumne a včas, môže mať zranenie až doživotné následky, šľacha už nemusí byť úplne funkčná. Vďaka taoistickým cvičeniam môžeme šľachy úspešne liečiť, ale chce to omnoho viac času a vytrvalosti (niektoré s takýchto cvičení sa budeme učiť na aprílovom stretnutí cyklu medicína v tanci – venovanom energii dreva). Je však určite lepšie šľachy preventívne udržiavať v dobrom stave, než ich liečiť po úraze, ktorý vznikol následkom ich slabej kondície.
Za čas a vytrvalosť, ktoré šľachám venujeme, sa nám šľachy odmenia svojou dlhodobou silou. Svaly veľmi rýchlo ochabnú ak sa im prestaneme venovať. K ochabnutosti šliach nedochádza až tak rýchlo ako k ochabnutosti svalov. Pokiaľ vedieme relatívne zdravý život a cvičíme cvičenia pre šľachy, môže nám ich sila vydržať do konca života. Vhodná je aj detoxikácia pečene a samotných šliach (v apríli sa zoznámime aj s touto témou).
Šľachy a ladnosť pohybu
Šľachy majú pre nás tanečníkov ešte jednu dôležitú úlohu. Tou je akási schopnosť celkovej koordinácie a prepojenosti jednotlivých častí tela do ladného celku. Pri dobre fungujúcich a pracujúcich šľachách je telo kompaktnejšie, pružnejšie, pôsobí ako koordinovaný celok dokonale využívajúci spoluprácu všetkých jednotlivých častí tela do celku. Čím viac pestujeme svoje šľachy, tým viac doprajeme telu prepojenosť, vďaka ktorej jednotlivé časti tela so sebou spolupracujú a spoločne tak tvoria jednoliaty, kompaktný, celok. Stretávame sa s rôznym typmi tanečníkov – u jedného môže pohyb pôsobiť cvičene a celkový dojem je viac o útržkovitosti, tanečník akoby sa necítil kompaktne, jeho pohybový výraz je sekaný, neucelený, a doslova nás to môže pri pohľade na neho vyrušovať. Čosi nám tam vadí, aj keď čo sa týka techniky pôsobí trénovane. Naopak iné telo nemusí byť denne trénované v technike, ale jeho pohyby sú ucelenejšie, koordinovanejšie, viac stmelené. Toto zjednotenie tela pomáha plynulému pohybu, kedysi sa plynulosť a ladnosť stanú do určitej miery štýlom tanečníka. Také čosi badať u zvieraťa - antilopy alebo nejakej mačkovitej šelmy, kde je plynulosť a vyváženosť jednotlivých časti tela dokonalá, žiadna časť tela nie je precvičovaná viac. Množstvo rýchlo bežiacich a silných zvierat nemá mohutné a svalnaté nohy, ale naopak sú štíhle a viac šľachovité. Keď zbadáme „antilopu“ alebo „tigra“ na javisku, je to veľmi príjemný a fascinujúci pohľad.
